milanjan7

Pamätníci možno povedia, že Dom kultúry v Nových Zámkoch už niekedy zažil taký nával ako včera, keď v najväčšej sále mesta v Dome kultúry sa nenašlo ani jedno jediné voľné miesto. Bolo to vraj vtedy, keď zavítala skupina The Beatles.

Popravde, nie je to pravda, lebo liverpoolskí chlapci si sem cestu nenašli. Pravdou však je, že ešte nikdy usporiadatelia podobného podujatia, o ktorom chcem hovoriť, spolu s ochrankármi predsedu vlády, nemuseli nosiť desiatky stoličiek zo susednej cukrárne. Umiestňovali ich popri stene a vlastne tak, že do priestoru by už ani myš neprekĺzla.

Čitateľ už tuší, že témou tohto príspevku je ďalšie výjazdové podujatie Fica a jeho ministrov, či iných politikov strany Smer SD, tentoraz na juhu Slovenska, a to pri príležitosti predĺžených osláv Medzinárodného dňa žien. „Vedia to tí Ficovci robiť“, konštatoval s uznaním jeden postarší pán, ktorý sa do sály nedostal, kdeže nejaké voľné kreslo… a plne obsadený bol aj balkón.

Nebudem robiť zbytočnú reklamu Smer-u. Ako bloger a pozorovateľ udalostí okolo nás si však neodpustím jedno porovnanie. A potom to, čo ma najviac zaujalo.

Najprv to porovnanie. Bol som nedávno aj na podujatí, ktoré síce ani zďaleka neabsorbovalo taký obrovský záujem ako v Nových Zámkoch a inde, ale tiež stojí za zmienku. Kým totiž v preplnenej sále bola rozhodujúca politická reprezentácia vládnej koalície, to „inde“, lebo tiež to robia pravidelne a, mimochodom, za vstupný poplatok, privítali komentátora a nepolapiteľného Leška, Tódovú a ďalších aj politikov, ktorých nemusím menovať. Slovom, reprezentantov a apologétov opozície.

V Nových Zámkoch som naozaj pozorne počúval. Nech niekto povie, že tam odzneli nejaké agresívne útoky proti progresívcom, Sulíkovi, Matovičovi… Naozaj nie. Dokonca meno hlavného opozičného „koňa“ v prezidentských voľbách, teda Korčoka, nezaznelo ani raz, pričom je pravda, že ani Pellegriniho nikto nevytiahol z rukáva.

Stručne, bolo to nanajvýš slušné, distingvované, premiér a predseda Fico povedal niekoľko vtipov, možno sem-tam nepriamo sa to dotklo politických súperov, ale ako jemný závan vetra… Poďakoval ženám, všetky chcel objať a pobozkať, ale podarilo sa to len niekoľkým, ktorých obdaroval veľkými kyticami. Ani sa nechce veriť, že milá a nekonfrontačná atmosféra je u nás ešte možná, keď si spomenieme na médiá, ktoré bez mihnutia oka hovoria o vojne a nie o mieri.

A tak pri všetkej úcte k Robertovi Ficovi si dovolím vyzdvihnúť iného politika, ktorého úprimné a uveriteľné slová sa výrazne dotkli mysle určite každej ženy v sále. Mám na zreteli mladého neprehliadnuteľného podpredsedu NR SR Ľuboša Blahu. Každý z jeho slov jasne pochopil, že ak chceme vzdávať hold ženám, nesmieme veru zabúdať na mier. To sú neodmysliteľne spojené nádoby. Dlhé desaťročia sme toto slovo brali do úst viac menej ako lízatko, ktoré zachutí, ale rýchle naň zabudneme. Teraz je to už ináč a vážnejšie, ako sa nám mnohým zdá.

Ľuboš Blaha sa vyznal z toho, že pred dvoma mesiacmi sa mu narodilo tretie dieťa, Jonáško, a bol pri všetkých pôrodoch svojej manželky. Povedal niečo, čo sa občas stáva predmetom vtipov, že keby rodili muži, ľudstvo by do troch mesiacov vyhynulo. Vzhľadom na to, čo si ženy – matky musia pri tom vytrpieť.

Nebudem citovať ďalšie Blahove výroky, rozhodne však chytali za srdce a vyústili do záveru, že ak ženy privádzajú na svet potomkov a zabezpečujú prežitie ľudstva, nezabudnime na to, že existuje opačné nebezpečenstvo. Jednak zo strany tých, ktorí by liberálne radi hazardovali s pohlaviami a aj tých, ktorí ako keby si mysleli, že kamsi utečú a pohodlne sa ukryjú pred hroziacou jadrovou apokalypsou.

A tak každý by si mal ceniť najmä politikov, ktorí vnášajú medzi ľudí optimizmus a zmierňujú ten každodenný marazmus, ktorý nás deptá.