milanjan7

Musím sa ospravedlniť čitateľom za titulok v predchádzajúcom príspevku ako reakcii na víkendové politické debaty v rozhlase a televíziách. Čitateľom za nepresnosť, STVR za známkovanie, lebo tú päťku za výkony moderátorov by si rovnako zaslúžili obe televízie. Hoci, popravde, istú trápnu a predpojatú Karolínu z Markízy asi len tak ľahko už nik neprekoná. Keby sa to snažila aspoň utajiť.

Bol som zvedavý, ako zareagujú sledovatelia vo svojich reakciách na text v blogu. Neprekvapuje, že ľudia možno aj vo väčšine to vidia tak, že ak sa objaví kritika verejnoprávnych médií, okamžite im zasvieti červené svetielko, že ahá… Aby som citoval napr. „skutočného patriota“ pod mojím príspevkom, „preto nie je ani najmenší dôvod, aby štátne médiá boli nútené slúžiť vláde, t. j. politikom, ktorí vyhrali voľby, nech už je to ktokoľvek, lebo to je jednoznačný znak totalitného režimu“. Anonymný patriot, ktovie prečo anonymný, veď za legitímny názor sa netreba hanbiť, v ďalšej vete zaútočil na autora týchto riadkov, že „mentálne žije v socializme, tak ako cca 30 percent nášho národa“.

Toto si zaslúži dovetok, pretože tu kdesi je zakopaný pes nepochopenia. Poviem to takto, že bez toho, aby som podrobne analyzoval úlohu médií v spoločnosti, lebo o tom sú skriptá, trochu s pritiahnutím za vlasy poviem, že novinári by mali byť podobní sudcom. Aj tí majú pred sebou protistrany, ktoré si často nič nedarujú, ale tí v talároch musia to uregulovať a rozhodnúť. Vyhrá len jeden. Ten druhý to ťažko prežíva, ale ak zistí, že ten sudca nebol zaujatý a riadil sa zákonmi, napokon to prijme.

Novinári tiež majú proti sebe protistrany, čiže priam tragickú rozpoltenosť spoločnosti. U nás to je možno 50 na 50. Niekto ani netuší, akú moc má tzv. siedma veľmoc, čo bolo zverené do rúk povedzme akejsi pani Lacovej v Markíze a Gudiakovi, či Beránkovi vo verejnoprávnych médiách. Jednoznačná zaujatosť, náklonnosť jednému politickému smerovaniu /nie Smer-u…/, používanie propagandistických trikov, ktoré by nenastolil ani povestný ideológ Vasil v dávnominulých časoch, keď sa tomu hovorilo masová propaganda a agitácia.

A vráťme sa do dnešných čias. Ak vylúčime, podmienečne, vtieravý dojem, že za tým môže byť aj úplatnosť žurnalistov, či hrubý nátlak majiteľov médií, milostivo sa prikloňme k záveru, že chýba profesionalizmus vyplývajúci z /ne/ vzdelanosti, ale aj nečistého svedomia. Zjavný nedostatok nie je iba bežný problém, ale u nás je oveľa citeľnejší a nebezpečnejší. A prečo ? Najjednoduchšia, ale nie vyčerpávajúca odpoveď je, že potrebné kontrolné mechanizmy a mediálna kultúra veru ešte ani zďaleka nedorástli na úroveň britskej BBC alebo nemeckých, či amerických verejnoprávnych médií !

Veľký rozdiel je v štandardoch a tradíciách. V štátoch s dlhšou demokratickou kultúrou existujú pevnejšie a premyslenejšie profesijné kódexy, nezávislé etické rady a väčší tlak zo strany verejnosti na zachovanie kvality a vyváženosti. A u nás, nechýba jeden, druhý, či aj tretí postulát ? A vôbec, vie verejnosť čosi o existencii a fungovaní stavovských novinárskych organizácií ? Vie vláda o tom, že napr. Slovenská asociácia novinárov /SAN/ disponuje stovkami členov, ktorí sa môžu stretnúť iba vtedy, keď sa, obrazne povedané, pozbierajú na kávu ? Kávu by oželeli, ale nemajú žiaden priestor, lebo Dom novinárov zašantročila kdesi do Kanady druhá novinárska organizácia, ktorú radšej ani nemenujem ?

Slovom, ono sa to napokon zvezie na dve tri mená v médiách, ale problém to je široký a zanedbaný. Politici, aj opoziční, sú v tom tak trochu nevinne. Môžu si hovoriť, čo sa im zachce. Pri neschopných alebo nebodaj všetkého schopných moderátoroch. Veď čo. Budú voľby a ak národ rozhodne, že na čele vlády bude Šimečka, Grohling alebo ako Fénix z popola dokonca Sulík st. s Cigánikovou ? Nech. Každý nech ukáže, čo je v ňom. Ak zlyhá, aspoň sa bude môcť vyhovárať na médiá, že ho k tomu dotlačili.

Pravda, keď ľudia so zdravým rozumom dovtedy úplne neprekuknú mediálnych manipulátorov !