milanjan7

Novinári to majú dnes ťažké. Sú, ako sa hovorí, chudáci s mašľou. Mali by písať a hovoriť pravdu a nič nezatajovať. Nie je to ľahké. Bez potrebnej istoty sú aj na pohľad pevne zakotvení matadori ako Dibáková, Dírer či Kovačič, lenže ani ostatní. Ak majú pracovný pomer. Ono sa už nechodí každý pondelok na jeden ústredný výbor, kde dostávali „pucung“, ale majú to všetko len z vlastnej hlavy ? Či treba robiť politiku alebo len zaznamenávať, vecne a nezaujato najmä informovať ?

Odpoveď asi pozná každý a najmä tí od fachu.

Osobne som už dávno mimo pracovného pomeru. Spomienkou na aktívnu žurnalistiku je len platný novinársky preukaz, môžem si teda písať čo chcem. Jedinou pravidelnou čitateľkou a prísnou hodnotiteľkou je len moja dcéra, prípadne občas aj manželka. No tak, celkom to nie je pravda, že čo chcem. Nesmiem poburovať, podnecovať nedajbože k zmene vlády, hádzať úspešnejším politikom polená pod nohy a posielať ich do basy.

A pravdaže, z iného súdka sú komentáre pod blogmi. Česť poctivým. Prevažujú zaujatí pisatelia, ktorí sa skrývajú za anonymitu a nemajú občas ďaleko aj k zákernostiam, podlostiam a zlomyseľnostiam. Žiaľ, že musím toto vysloviť, ale taký je zatiaľ život, kým sa niečo legislatívne nezmení.

Pokúsim sa byť vecný a naozaj nezaujatý. V spravodajskom formáte. Napriek tomu s rizikom, že mnohých nepoteším. Poukážem na to, čo z dnešných tlačoviek víťazov volieb možno vecne uviesť ako správy.

Najprv sa pred kamery postavili staronoví poslanci Smeru. Všetci ďakovali – a napodiv sa usmievali. Aj keď vedeli, že „víťazi“ nasledujú po nich. Keď chcem spravodajsky, veľa toho nepoviem. Dalo by sa to zhrnúť do niekoľkých viet. Vyrušilo ma niečo ? Ani nie. Nový europoslanec Blaha sa čo nevidieť vzdá funkcie podpredsedu NR SR. Nevylúčil, že jeho miesto – spomedzi viacerých kandidátov – by mohol zaujať /generál/ Gašpar. Erik Kaliňák sa priznal, že nemieni odísť z postu šéfa zboru poradcov.

A to je tak asi všetko. Verím, že pozorný čitateľ si všimol, že iba informujem, nekomentujem a už vôbec nepolitizujem.

Rovnako pristúpim aj k progresívcom. Pred kamerou ich bolo viac, tuším osem. Predseda Šimečka ml. túto pestrú zostavu predstavil en bloc ako „osobnosti európskeho formátu“. Mám problém informáciu ďalej rozvíjať, lebo z tých osobností som zblízka videl iba predsedu, potom Ódora a Valášeka. Lenže, túto osobnosť do „Európy“ nezvolili“. Keby som ostatné osobnosti stretol na ulici, nepohlo by to mnou. Jednoducho ich nepoznám. Ale ktohovie, taká Ostrihoňová, použijúc aj reč tela, s Bruselom zamáva.

A čo ešte stojí za zmienku ? Minimálne dve okolnosti. Predseda Šimečka ml. sa zrejme nestihol dohodnúť s „hviezdou“, ako to povedal, t. j. s Lajosom Ódorom a vznikol zjavný rozpor. Až taký, že to vyvoláva podozrenie hraničiace s istotou, že jeden nehovorí pravdu. Šimečka plamenne deklaroval myšlienku, že na Slovensku sú regióny, kde noha progresívcov ešte nevstúpila. A Ódor ? Naopak, vraj prechodili celé Slovensko, všetky kúty.

A tá druhá povšimnutia hodná okolnosť ? Slová „bojovať“ a poraziť“ sú tak vážne svojím obsahom, že je povinnosťou každého novinára si to všimnúť a zverejniť. Prípadne aj v konfrontácii s predchádzajúcim odkazom lídra Šimečku, že ponúka sto dní pokoja. Avšak, kdeže, Slovensko je asi odkázané na boj, boj, ako u tých Indiánov.

Koľkokrát sa na tlačovke spomínal boj a porážka Smeru, ktorý možno poraziť ? Tucet ? Veru viac, ako sa dá zrátať na prstoch oboch rúk. Teda, zvíťazili sme, podľa Šimečku, môžeme byť spokojní, načim sa usmievať a prinášať pokoj ? Máš ho vidieť… Ak k tomu pridáme oduševnené konštatovanie, že „koalícia je vnútorne zmietaná spormi, “ deptaná a na odpis, logicky načo bojovať a porážať toho, kto ledva chodí a dýcha ? To sme v džungli a páči sa nám hyenizmus ? A kde je veľkorysosť víťazov ?

A ak hovoriť pravdu a nič nezatajovať, tak za pozornosť stojí aj výrok nového pána poslanca Ódora, že „jednou nohou“ bude aj na Slovensku.

Určite mu za tento prístup jeho kráľovský príjem neznížia. Príkladom je už bývalá poslankyňa Nicholsonová, ktorá pendlovala viac ako treba.

Stálo jej to za tú námahu…