milanjan7

Úctyhodný kolega Eduard Chmelár v dnešnom statuse sa priznal, parafrázujem, že po správe o atentáte na predsedu vlády Roberta Fica sa ho zmocnilo veľké znechutenie a nemal chuť písať. Aj ja som sa tak rozhodol. Chmelár napokon zmenil názor a ako vždy, chvalabohu. Po takmer hodinovej ceste autobusom z Hurbanova do Nových Zámkov som aj zmenil postoj. Vzrušené debaty prostých […]

Ak si pozriete číslo „živej“ spisovej značky na Okresnom súde v Leviciach, t. j. 14C/5/2004, hádam každému musí byť jasné, že ide o „bradatý“ súdny spor. Aj keď autor týchto riadkov nemá informácie o rekordných dĺžkach civilných súdnych konaní na Slovensku, tých bisťubohu dvadsať rokov sa od hanby nemusí krčiť kdesi v kúte. Keďže ide stále […]

Predpokladám, že dobrému je všetko dobré a zlému opačne. Platí to aj o zaujímavých nuansách v prípade jazykových zvláštností. Vedel by o tom rozprávať aj László zo Susedov, keď vyznáva najhlbšie city svojej Ildikó. Naši alebo maďarskí predkovia to neustriehli, lebo to nežné vyznanie lásky v slovenčine „trochu“ inak vyznieva v maďarčine. No nič v zlom. […]

Ak vo včerajšom príspevku som otvorene poukázal na nízku krčmovú úroveň niektorých poslancov NR SR /pardon, ospravedlňujem sa väčšine krčmárov a poslancov/, veru som netušil, že narazím na odpor aj vo svojom blízkom okolí. Vraj, načo nosiť odpad z celej dediny do domácnosti, obrazne povedané, prečo verne a verejne publikovať najhorší slovník ústavného činiteľa, […]

Ani by som sa nečudoval, keby administrátor už po prečítaní prvých riadkov tohto príspevku bdelo zakročil a vymazal by ma. Nasledovné bohumilé výrazy totiž musia evokovať odpor a hnus. „Špinavý sociopat, zaslúžil by si po papuli, zaslúžil by si po papuli, ty prašivý sociopat so špinavou papuľou…“ Keby tieto ušľachtilé výrazy s jednoznačnou […]

Mnohí upozorňujú, že okrem reálne hroziacej jadrovej katastrofy veľkým nebezpečenstvom je otupievanie ľudstva. Čo tam po Ukrajine alebo pásme Gazy. Čo tam po desaťtisícoch mŕtvych, kým nás sa to priamo netýka. Čo tam po „drobných“ ľudských tragédiách, ktoré denno-denne prežívame. V porovnaní s globálnymi problémami to nestojí ani za mávnutie rukou. A […]

Kedysi dávno to bol tuším František Dibarbora, jedna zo skutočných legiend nášho herectva, ktorý spieval, že :rád mám mužných športov dej, preto chodím na hokej,celým telom k mantinelom šiniem sa už o šiestej,myseľ je zúrená, keď zaznie siréna,hostia sa zmocňujú puku,niekomu stískam ruku,zdvihne sa tornádo, sudca je hovado… … a ďalej sa už nepamätám. No nič, […]

Aj keď od skončenia najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva uplynulo už tak veľa desiatok rokov, ešte stále sa traduje, že v Rusku a ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu len ťažko nájdete rodinu, ktorej by sa tak alebo onak, najčastejšie stratou otca a syna, dcéry, či príbuzného a známeho, nehovoriac o obrovských materiálnych škodách, nedotkla druhá […]

Začnem na pohľad od veci. Istý priateľ mal kedysi večernú službu v najväčšom denníku a keďže sa oslavoval Deň víťazstva nad fašizmom, vtedy to bol 9. máj, v Moskve sa rozhovoril Brežnev. A nevedel, kedy prestať. Lenže, v branži sa hovorilo, že všeličo sa dá rozťahovať, ale novinové strany majú neprekonateľné obmedzenie. Jednoducho, text bolo treba krátiť. Lenže, […]

Každý nejako ináč prežíva víkendy, pre mňa osobne včerajšia sobota je príznačná pre Bradlo a to, čo sa tam odohrávalo, ako aj po dlhom čase prítomnosť na tenisovom zápase, kde išlo o veľa. Na Bradle, kde si koalícia, lebo opozičný politik si tam cestu nenašiel, uctila pamiatku generála Štefánika, som osobne nebol, ale svet videl, že prišli aj skupinky rozbíjačov, […]