milanjan7

Úprimnosť sa v tejto spoločnosti akosi nenosí. Malý príklad – trochu som sa naposledy v tomto blogu obul do publicistu Chmelára, ktorý nútene preveksloval nielen z postu poradcu, ale aj v názovej rovine do“nezávislých“ vôd. A tu ho máš – obul som sa len trochu a viacerí komentátori pod príspevkom ma obvinili, že len „trochu“ a hoci som sa podpísal, vraj si to písal sám Chmelár…

No nič, Chmelár bol a bude takým, akým naozaj je. Z jeho múdrostí sa nenajeme. Vraciam sa k nemu dnes naozaj ostatný raz. A poviem, že nič nie je biele a nič len čierne. Jedna jeho myšlienka ma aktuálne oslovila. Toto parafrázujem – tvrdí, že v našej spoločnosti sa nedá uspieť so sociálnymi heslami. Dokonca skončíte na posmech, lebo aj tak o všetkom rozhoduje oligarchia a nadnárodné spoločnosti. Nuž, pravdou je aj čosi iné. Kedysi v spoločnom štáte sme vedeli vyrobiť okrem ponoriek hádam úplne všetko, dnes pomaly ani kolobežku. A nič nevlastníme.

Vypočul som si o čosi vplyvnejšiu osobnosť, t. j. bývalého sudcu i kandidáta za prezidenta Štefana Harabína. Ten si myslí, že konsolidačný balíček je nanič, treba audity na všetkých ministerstvách, všetkých vinníkov za zlé rozhodnutia, vrátane ministrov, do lochu, upresnil, do basy a chybné konania nech zaplatia z vlastných úspor a majetku. Peňazí by bolo habadej.

A do toho prišiel publicista Ján Baránek. Názorovo sa nachádza možno niekde medzi Chmelárom a Harabínom. Podľa neho ide o existenciu štátu a aj národa. Nebudem liezť do Baránkovej kapusty, kto má záujem, vie si to dohľadať.

Iba poviem svoj názor. Priznávam, že napriek desiatkam rokov v médiách som prislabý. Nemám na to, aby som sa stal Štúrom, Mečiarom alebo Ficom. Jedno však tuším – aj keby sme rovno vystúpili zo „žalára národov“, t. j. EÚ, ako to pripustila jedna z vyššie spomených osobností, čím by sa znížila životná úroveň a nenašla by sa názorová zhoda v národe, čo by nám vlastne ostalo ? Známy český herec Ivan Vyskočil to povedal na plné ústa. Nič. Podľa neho najmä tí, ktorí štrngali v roku 1989, si trhajú vlasy. Platí to rovnako pre Česko i Slovensko.

Trochu si prihrejem tej polievočky, aj keď to nie je cesta k sláve a uznaniu. Verím, že aj pri najhoršom scénari by sme ekonomicky prežili. Zjednoduším, aj keď sa pokladám za čítajúceho inteligenta, napr. knižku som si už dávno nekúpil a s pasiou navštevujem knižnice a antikvariáty, benzín a naftu nech si ktosi strčí za klobúk, budem jazdiť menej a ešte menej, potraviny asi budú lacnejšie, penzia mi ostane, aj ten trinásty dôchodok príde, aspoň v tomto roku, aj keď rodičovský dôchodok asi bude iný, keby som bol lekár, neplačem, veď pri všetkej úcte majú sa čím chváliť. A takto by sa dalo dlho pokračovať.

Už sa len dozvedieť, čo bude s energiami a aj keď to nie je dôvod tešiť sa, že nám bude sveta žiť, dve tretiny ľudstva sú na tom oveľa, oveľa horšie.

A tu sa dostávam k vlastnej pointe. Materiálno je jedna vec, duchovno druhá. Sme rozhádaní a rozhašterení tak, že nám to horí ak nie v obývačke, tak v predizbe určite. Keď to pôjde takto ďalej, môže to celé skrachovať.

A v politike ? Súčasná vláda niečo robí, či všetko len dobré alebo všetko len zlé, nech opozícia kritizuje a ukazuje vlastné riešenia. Ale to, čo vidíme, je ohavnosť. Podpásové údery, urážky, znevažovanie, totálna absencia žičlivosti, či lásky k blížnemu – a sťažovanie sa v zahraničí. Ak je naozaj pravda, že Šimečka hneď na druhý deň ráno po odvolaní z funkcie volal nie nejakej Metzola do EÚ, chlapec by si zaslúžil vyťahať za uši.

Slovom, čo s tým všetkým ? Ja nemám riešenia a zásadné ani Chmelár, ani Baránek a mnohí ďalší, ktorých mená sú frekventované pri hodnotení situácie u nás a vo svete. Možno by bolo treba viac stavať na kolektívnu múdrosť. Keď si napr. uvedomím, koľko nevyužitej energie a aj tej prepotrebnej múdrosti je v stovkách členov Slovenskej asociácie novinárov /SAN/, je to na zaplakanie.

V susednom Maďarsku je to Orbán a u nás by to mohol byť Fico. Po atentáte som si myslel, že príde iný Fico. Ráznejší a energickejší. Inak to asi nepôjde. Ficovca vláda si môže polámať nohy, nepochopenia môže byť len viac a viac. Stačí, že niekto zavolá do Bruselu a prídeme o peniaze, iný alebo iná to „vytmaví“ v Amerike.

A budeme všetci v keli. Vedel by som to povedať šťavnajšie.