milanjan7

Z dávnejších čias, keď som paberkoval, teda zbieral skúsenosti ako mladý začínajúci novinár, mi utkvelo v pamäti poučenie, že neradno sa doťahovať s pomocou „svojich“novín s inými novinármi v iných novinách alebo redakciách. Hoci sa to občas stalo, platila akási gentlemanská dohoda. Či aj v dnešných časoch, nie som si istý a tak mi zaťažko padlo sadnúť si ku klávesnici a písať o kolegovi od pera Edovi Chmelárovi.

Na úvod sa pánovi docentovi ospravedlňujem, ak sa ho niečo dotkne. Musím však zdôrazniť, že máloktorého pisateľa textov a verbálnych vyjadrení v médiách som najmä blogoch tak veľa chválil ako práve pána Chmelára. S vedomím desiatok rokov novinárskej praxe som si trúfol tvrdiť, že ide o osobnosť patriacu k najmúdrejším medzi múdrymi. Jeho publicistickú tvorbu oceňovala drvivá väčšina komentárov.

Mnohým čitateľom bolo veľmi ľúto, že nemá prístup na obrazovky televízorov, lebo sa stal poradcom predsedu vlády. Zjavne by nebol nezávislý ? Už nie je poradcom a preto sú oprávnené očakávania, či sa to zmení.

Rozhodne trvám na správnosti mojich subjektívnych hodnotení v predchádzajúcich riadkoch. A predsa ma niečo máta. Šediny mi dovoľujú o čomsi zapochybovať a vek zároveň núti pripustiť, že možno sa mýlim.

Ten titulok o tom, že Edo Chmelár sa kdesi podel, mi prišiel na um po dopozeraní známeho „vojnového“ filmu Kde sa podela siedma rota. Tie úvodzovky preto, že išlo skôr o komédiu ako vojnu. V našom prípade o komédiu a ani vojnu nejde, Edo Chmelár sa nikam nepodel, píše usilovne a kvalitne ďalej, aj keď niektoré jeho texty sú možno pridlhé.

Lenže, píše „trochu“ inak. Spoznať možno predporadcovskú, poradcovskú a postporadcovskú epochu. Pokiaľ p. Chmelár fungoval ako poradca premiéra, nepovedal by som, že otrocky súhlasil s vládnou koalíciou, nejaké náznaky „svojského“ pohľadu sa dali postrehnúť.

Keď sa Edo /ospravedlňujem sa aj za toto familiárne oslovenie/, porúčal z úradu vlády, niet čitateľa, ktorý nepostrehne rozdiel. Podľa niektorých až diametrálny. Opozíciu nechváli, ale koalícii a aj premiérovi dáva zabrať. Kamaráti tvrdia, že dokonca ide o frontálny útok. A veď v poriadku. Aj to je sloboda slova v rámci demokratických pravidiel.

Háčik to má. Kedy bol Eduard Chmelár autentický ? Vtedy alebo dnes ? Ak má ísť o rýchlu zmenu, nie je to celkom dôveryhodné. A možno sa naozaj mýlim.

Ďalej to nebudem rozpitvávať. Teším sa na to, že to jeden z našich najlepších publicistov vysvetlí, lebo isté rozpaky naozaj panujú. Ak číta blog Pravda. Aby som sa neskrýval, podpisujem sa pod tento článok.

Milan Španír