milanjan7

Autorovi tých riadkov akosi nekonvenuje slovko vmešovať sa, ak sa má na zreteli zasahovanie do záležitostí iných štátov. Naši bratia za riekou Moravou sa určite neurazia, ak toto „vmešovanie“ sa nebude týkať politiky – a keď tak iba okrajovo – skôr kolegov novinárov.

Na jednej z českých televízií v podvečer sa odohrávalo niečo, čo na prvý pohľad prestáva byť žartom. Prezident Pavel podal trestné oznámenie na ministra zahraničných vecí Macinku. Za údajné vydieranie. Dôvod ? SMS komunikácia ministra s poradcom prezidenta. A poradca to zverejnil. Už len „politická“ poznámka – ide o pretrvávajúci spor, či vymenovať alebo definitívne odmietnuť návrh premiéra na menovanie za ministra navrhnutého kandidáta, inak volebného lídra strany Motoristov Filipa Turka. O tom, či ide o vybočenie Hradu z ústavného rámca nie je jasné. Odpoveď nedala ani dnešná tlačovka ministra z Černínskeho paláca a zrejme ešte bude veselo.

A poďme sa radšej venovať kolegom novinárom. Keď sa porovnáva úroveň tlačoviek u nás s tou, ktorá sa takmer hodinu odohrávala s Macinkom, otvorene treba uznať, že ostávame vo veľkej hanbe. Aby sa nik neurazil, u nás to často býva tak, ako keby išlo o to politika zničiť. Českí bratia žurnalisti boli korektní a slušní bez ohľadu na to, komu politicky „fandia“. Ministra nešetrili, ale rozhodne neurážali a formulovali otázky tak, že sa dosiahlo to, čo verejnosť očakáva, ak sa má dozvedieť skutočný stav veci. Príjemne prekvapil aj opýtaný mladý politik. Nechýbal úsmev na jeho tvári, celkom rozumne argumentoval a nerozpakoval sa tolerovať, keď vzhľadom na veľký počet otázok sa debata natiahla.

Aby to však nebolo ružové, lebo ani v Čechách nemajú všetko dokonalé. Po skončení tlačovej konferencie sa vyjadrovali dvaja experti. Jeden šéfkomentátor denníka a aj bývalý poradca tuším prezidenta. Najmä ten druhý sa až zadúšal, aby predpojato „nakopol“ ministra. Len na ilustráciu – môže sa spochybniť postoj člena vlády, ak tvrdí, že prezident koná mimo rámca ústavy. Rozhodujúce slovo vo veci výkladu ústavy má ústavný súd. Lenže, prečo si právo vykladať ústavu osobuje niekto, kto takisto sa neopiera o ústavný nález ?

Treba držať palce susednému spriatelenému národu, aby politické prekáračky neprerástli do niečoho horšieho. A nám novinárom osvojenie myšlienky, že múdry je ten, kto sa vie niečo naučiť. Aj správaniu na tlačovkách.