milanjan7

Priateľské posedenie so známym počas štvrtkového večera sa spestrilo sledovaním relácie Král na ťahu v televízii Joj a ukázalo sa, že to bol stimul na pozdvihnutie nálady neporovnateľne účinnejší ako pohár vína a káva. Reakcia inak umierneného hosťa, ktorý tvrdí, že na politiku sa pozerá s nadhľadom, bola v jednej chvíli prekvapujúca. Vraj, mať takéto manželky, ktoré v jednom kuse rapocú a ešte do postele budú nosiť písomné deklarácie, to radšej sa odsťahovať na iný koniec sveta.

Ale vážnejšie. Zástupkyne progresívcov, nebudem ich menovať, jedna postavou maličká, druhá o kus vyššia, sa rozhodli za každú cenu na hlavu poraziť mladých reprezentantov koalície. V čom mali alebo nemali pravdu, je subjektívnym pohľadom. Ak by sme mali vychádzať z výsledkov hlasovania divákov, takmer dve tretiny z nich, tak ako zvyčajne, drukovali koalícii. O to však nejde. Predovšetkým sledovatelia pred obrazovkami by mali rozumieť tomu, o čom sa hovorí. Ani nie tak z hľadiska obsahu, ale zmyslového vnímania argumentov. Lenže, to prekrikovanie na spôsob verklíka, čo nezvládol ani inak snaživý moderátor, potvrdzuje skúsenosť, že hádať sa s manželkou, ktorá to doma spustí na plné pecky, iba málokedy má úspech.

Či tá menšia a väčšia /obe poslankyne a teda ústavné činiteľky/, vospolok čerpajú návody prípadne z rodinného prostredia, nie je podstatné. Od nežného pohlavia, ktoré by malo rozsievať nehu, úsmevy a radosť smerom k mužskému pokoleniu, by sa očakávalo niečo na ten spôsob. Nech diváci posúdia, či od toho mali ďaleko alebo blízko.

Iné je dôležité. Aj keď predmetom „Krála“ boli vážne témy, akosi to neutkvelo v pamäti. Práve pre to prekrikovanie a skákanie do reči. Ak niečo naozaj zaujalo, bolo to v podaní tej vzrastom vyššej poslankyne, ktorá ukázala, ako sa to má robiť pre kamerami. Politických súperov z koalície treba najprv ohúriť podarovaním lepiacich pások, ktoré symbolizuje posolstvo zavretých úst. Tej pásky bolo toľko, že by to vystačilo pre najmenej polovicu poslaneckého zboru. A prvý raz sme videli ďalší novátorský a progresívny prístup, t. j. pendlovanie medzi kecpultami a odovzdávanie obrázkov, dokumentov asi menej chápavým koaličníkom. Toto už bolo priveľa aj pre Krála, radšej to nekomentoval. Ani argument, že to cupitanie hore dole osoží zdraviu.

Keby len to – z nežných dámskych úst, navyše keď podstatná časť našej spoločnosti prežíva Veľký týždeň, by sa očakávali tomu primerané možno miernejšie verbálne prejavy. Máš ho vidieť… Čo sa ukázalo ? Ono to síce nemalo intenzitu projektilov, teda gúľ do premiérovho brucha, ale nemilosrdne dostal svoje. Namiesto pochvaly za nájomné byty zaznela z tých nežných úst výčitka Ficovi, že robí konečne niečo, čo nepripomína – a teraz citujem „gruzínske puče, dve pohlavia a Šimečku“.

Čiže, úroveň ako hrom. Pre tých, ktorým nič nehovorí spomínaný náboženský Veľký týždeň, keď sa sprítomňuje tajomná večera, utrpenie a smrť Krista, treba predostrieť aj tzv. eschatologický rozmer, čo je náuka o posledných veciach človeka a sveta.

Od zlej manželky sa dá utiecť, ale od politikov a političiek, ktorí neskrývajú nebývalú nenávisť a zlobu, oveľa ťažšie. Ak by dostali možnosť prístupu k atómovým gombíkom, ľudstvu je koniec. Nestojí to všetko za zamyslenie, či to všetko, čo sa odohráva pred našimi očami, nie je márnosť nad márnosť ? Predbežné víťazstvo tuposti nad rozumom ? Hovorí sa, že stromy do neba nikomu nerastú. Veru tak…