milanjan7

V nasledujúcich riadkoch pôjde o pokus z vecného a najmä z právneho hľadiska, aj s ohľadom na neblahé vlastné novinárske skúsenosti, čeliac už vyše 23-ročným súdnym patáliam za údajné ohováranie tunelárov miliardového podniku, sa zamyslieť nad niektorými okolnosťami v kontexte s verbálnymi trestnými činmi. Na zreteli je ustanovenie § 373 v platnom Trestnom zákone.

Aspoň stručne, trestné stíhanie a dokonca aj väzenie, nehovoriac o trestných následkoch a nemajetkovej ujme, môže hroziť tomu, kto o inom oznámi nepravdivý údaj. Toto si žiada upresnenie, lebo zároveň musí platiť, že ide o taký údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, podnikaní, narušiť rodinné vzťahy alebo spôsobiť inú vážnu ujmu.

Uvedené je zrozumiteľné, nikoho neospravedlňuje nevedomosť a bolo by absurdné tolerovať neznalosť napr. ústavných činiteľov. Trestné sankcie za naplnenie skutkovej podstaty sú „mastné“ a dokonca v prípade, že by sa preukázalo ohováranie bez dôkazov a postihnutý by sa v príčinnej súvislosti rozviedol, do úvahy pripadá až osemročné väzenie ! A teraz k veci. Nevyhradzujem si právo na úplný právny rozbor, aj keď som absolvoval dve vysoké školy, vrátane Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.

Niekto by povedal, že takých právnikov je dnes habadej, stačí pozrieť do slovenského parlamentu. Treba pripomenúť, že v prípade podozrenia poslanca by v žiadnom prípade nešlo o imunitu, ponajviac hlasovanie o vydaní na trestné stíhanie. Teda, nejde o žarty.

Povedzme, že som vysoký ústavný činiteľ, trestne bezúhonný, nikdy právoplatne odsúdený a niekto, tiež vysoký ústavný činiteľ vo veľmi sledovanej televízii o mne vyhlási, parafrázujem, že som tvár organizovaného zločinu. A boha, povedal by írečitý občan. Pravdaže, mám na zreteli /ohováraného/ podpredsedu NR SR gen. Tibora Gašpara, podpredsedu vládnej strany Smer SD a /ohovárajúceho/ poslanca Michala Šimečku, predsedu opozičnej strany Progresívne Slovensko, lebo práve toto je najčerstvejší prípad. Okrem aktuálneho súdneho konania žalobcu a premiéra Roberta Fica voči istému známemu novinárovi. Dá sa toto ospravedlniť politickým bojom?

Skúsme to atomizovať. Z čisto právneho hľadiska, rozhodne nie. Rozhodujúce by bolo, či ide o hodnotiaci úsudok (názor) alebo skutkové tvrdenie (tvrdenie o fakte). Výrok, ktorým predseda Šimečka menovite označil v televíznej besede politického oponenta Gašpara za tvár organizovaného zločinu, môže mať dva významy. Ako expresívny politický názor, čo by malo symbolizovať prepojenie politiky a pochybných skupín alebo ako tvrdenie, že daná osoba je súčasťou organizovaného zločinu. Ak priemerný divák pochopí výrok ako tvrdenie, že dotyčný je zapojený do organizovanej trestnej činnosti, ide o mimoriadne závažný zásah do cti, dôstojnosti a dobrej povesti.

A čo na to slovenský právny systém ? Podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka má každá fyzická osoba právo na ochranu osobnosti. Pri verejne činných osobách síce súdy pripúšťajú širšiu mieru kritiky, ale nie neobmedzenú. Ani politik alebo ústavný činiteľ nemusí znášať nepravdivé skutkové tvrdenia, nemusí znášať obvinenia z trestnej činnosti bez dôkazov, môže sa domáhať ospravedlnenia, zdržania sa zásahov a primeraného finančného zadosťučinenia.

A čo Európsky súd pre ľudské práva ? Judikatúra ESĽP dlhodobo zdôrazňuje, že politici musia znášať tvrdšiu kritiku než bežní občania. Na druhej strane európsky súd opakovane uviedol, že aj veľmi ostrý hodnotiaci úsudok musí mať dostatočný skutkový základ. Ak skutkový základ neexistuje a verejne sa niekomu pripisuje spojenie s organizovaným zločinom, ochrana slobody prejavu výrazne slabne. V rozhodnutiach sa dôrazne objavuje princíp, že aj politická diskusia má najvyšší stupeň ochrany, ale vedome nepravdivé alebo nepodložené obvinenia z kriminality ochranu spravidla nepožívajú.

Nemecké súdy tradične veľmi prísne posudzujú výroky pripisujúce osobe trestnú činnosť. Označenie politika za člena mafie, zločineckej organizácie alebo za kriminálnika bez preukázateľného faktického základu býva považované za protiprávny zásah do osobnostných práv. S ťažkými následkami. Francúzske právo jasne rozlišuje medzi politickou kritikou a difamáciou. Ak výrok obsahuje konkrétne obvinenie z trestnej činnosti, napr. že niekto je tvárou /šéfom/, autor musí byť schopný preukázať, že mal vážne skutkové dôvody na jeho vyslovenie. V USA, kde sa spravidla hrá aj o miliónové odškodnenie, je síce ochrana slobody prejavu najširšia, ale je podstatné, či išlo o politickú hyperbolu alebo o tvrdenie faktu.

Keby verejnosť mohla na prvý pohľad osočujúci výrok chápať ako tvrdenie, že osoba skutočne patrí k organizovanému zločinu, dokonca na jej čelo, vzniká priestor na žalobu pre ohováranie (defamation), pričom sa musí navyše preukázať alebo obhájiť, že nejde o tzv. „actual malice“ – vedomú lož alebo bezohľadné ignorovanie pravdy.

Nech si slovenská verejnosť sama utvorí názor, že ak jedna osoba /gen. Gašpar/ je trestne bezúhonná, nikdy nebola právoplatne odsúdená, neexistujú relevantné dôkazy o jej spojení s organizovaným zločinom, či výrok Šimečku v celoštátnej televízii, o tvári organizovaného zločinu predstavuje alebo nie veľmi závažné obvinenie. Prípadná obrana, že išlo o „politický boj“, čím by sa mávalo pred vyšetrovateľmi a na súde, veru nestačí. Politický boj umožňuje ostrú kritiku, iróniu, satiru či hodnotiace úsudky, ale spravidla neospravedlňuje nepodložené pripisovanie účasti na organizovanej trestnej činnosti. Právne by preto rozhodujúca otázka znela, či autor výroku /Šimečka/mal dostatočný skutkový základ na takéto tvrdenie alebo išlo iba o nepodložené obvinenie?

Práve odpoveď na túto otázku býva v slovenskej, európskej aj zahraničnej judikatúre kľúčová.

Je tu však ešte jeden problém, že naše súdy často idú ako sane v lete. Spomínaný 23-ročný ešte neukončený súdny prípad na OS Levice, tiež vo veci ohovárania, napriek Nálezu Ústavného súdu SR, núti k otázke, kto má na to žalúdok. Len 42-ročný politik, ktorému chýba do penzie presne to spomínané číslo o dĺžke konania na súde, si môže voľkať. Druhý politik, ktorý už takmer dosiahol penzijný vek, musí tŕpnuť, či chce venovať nehorázne dlhý čas možno aj márnemu hľadaniu spravodlivosti. Na ktorej strane je zrozumiteľný kalkul a s tým súvisiaca odvaha, nie je ťažké uhádnuť.

Lenže, čo s tým, my občania ? A kde je svedomie ?