milanjan7

Je toto všetko, čo sa v uplynulých dňoch udialo na pôde Národnej rady Slovenskej republiky /NR SR/ vážnou vecou ? Áno a možno ešte vážnejšou, ako si niekto myslí. Napraví to zmena rokovacieho poriadku ? Asi nie, veď aj záhradkári vedia, že zákerný pýr len tak ľahko nezlikvidujete tým, že burinu povytrhávate. Pevné a odolné korene zapracujú znova a znova.

A čo takto to nešťastie celonárodného charakteru uchopiť zľahka ironicky alebo otvorene žartovne ? Možno to niekomu zlepší náladu. Začnem postupne bratským Švejkom, Saharou a ťavách, jednou krčmou na juhu Slovenska, futbalovým štadiónom a napokon oblúkom sa vrátim k parlamentu. Zajtra, v druhej časti príspevku, bude nasledovať pokus o serióznu pomoc našim zákonodarcom, ak sa pustia do procesu priškripnúť podaktorých kolegov, spolu s upozornením, že treba sa pozrieť do sveta.

Švejk chvíľu počká. Ešte predtým zmienka o všeobecne menej známom fakte, že budova NR SR takmer nebola. Vyskytli sa dokonca úvahy, že stavbu na kopci nad Dunajom treba zbúrať. Kedy, nuž krátko po roku 1990. Potom to chcel kúpiť za korunu Soros a mala tam byť stredoeurópska univerzita. Zrejme nebude pravdou, že ktosi rátal s tým, že areál sa zmení na zábavné centrum. Tak alebo onak, budova ostala, ešte sa to rozrástlo o prístavby a niekedy aj tej zábavy je tam dosť. Sídli tam zákonodarný orgán. Symbol štátnej moci. Aj národná hymna patrí do tejto kategórie. Aj maturanti by mali vedieť, že štátna hymna je slávnostná, spravidla vlastenecká pieseň určená zákonom. A existujú aj pravidlá užívania. Rovnako ako to je v prípade vlajky alebo zástavy. Sú to symboly štátu.

Ak sa nedávno v jednej krčme na juhu Slovenska notoricky nespratný občan opásal zástavou SR a tým sa bránil záverečnej po polnoci, lebo kto si trúfne odvliecť podguráženého chlapa, ktorý dokonca sa pokúšal aj o spev hymny ? Skončilo to iba ututlaním aféry a spozornením obecnej polície. Ťažšie ututlať, ak na veľkom futbalovom štadióne ľudia spievajú hymnu, ale cudzieho štátu. Čo s tým ? Ak dokonca občania, ktorí nemajú hudobný sluch a interpretujú na verejnosti hymnu, vyvolávajú otázku, či to je práve vhodné a náležité. V tej krčme určite nie.

A v parlamente ? Kde sa práve píska píšťalkami, poslanci sa obviňujú z alkoholizmu, objavujú sa sexistické narážky, ale aj nadávky, sácanie žien , chytanie pod krk ? A vtedy do toho hymna ! Nuž, dajme tomu. Ibaže jedna nemenovaná ústavná činiteľka z progresívneho tábora to spievanie vehementne spojila aj s gestikuláciou na spôsob komika Vlastu Buriana pri piesni Radetzky March. Nevzala si príklad z poslaneckého kolegu Františka Mikloška, ktorý síce hymnu nespieval, ale aspoň stál v pozore.

A konečne poďme k Švejkovi. Tú hymnu v parlamente možno chápať všelijako. Dokonca, že mohlo ísť aj o pokus o karikatúru. Švejk sa čudoval, že po vyhlásení prvej svetovej vojny dav na ulici sa nesprával vlastenecky. On áno a zavreli ho. To nadšenie totiž nebolo vhodné a konalo sa v invalidnom vozíku a na nesprávnom mieste. Analógia ? Kto chce, nájde.

A už len ten alkohol, ale ešte predtým niečo o Sahare. Podgurážená skupinka slovenských turistov počas zájazdu v Tunisku podnikla aj výlet v púšti na ťavách. Domáci pohoniči mali čo robiť, aby nikto z vysokej ťavy nespadol a piesni, ktorá znela zo slovenských hrdiel nad piesočnými dunami, vôbec nerozumeli. Ani ťavy. Bolo to vtipné a dvaja slovenskí humoristi sa možno dodnes nedozvedeli, aký úspech malo ich dielo Ide ťava Saharou.

Asi to nebude dobre zvolená pointa, keď sa zdá, že v tom našom parlamente mohla radšej odznieť uvedená Nogova a Skrúcaného melódia. Tá hymna tam akosi nepasovala. V danej chvíli. A ten nešťastný alkohol ? Ak naozaj bol ? Ak toto má byť problémom zastupiteľského orgánu, politická kultúra sa nemôže vynucovať dychovými skúškami, ale verejným odsúdením a rizikom straty kredibility.

O tom však v zajtrajšom pokračovaní.