milanjan7

Na Okresnom súde v Leviciach sa už 21 rokov „koná“ vo veci žaloby otca a syna tunelárov miliardového štátneho podniku proti novinárovi, ktorý sa previnil tým, že pri káve sa rozprával s iným novinárom a ten uverejnil článok o tom tunelovaní. Stalo sa neuveriteľné, lebo informátor podľa posledného zmeneného petitu žaloby má zaplatiť supermilionárom za ohováranie „len“ 13 500.- eur.

Vo veci bolo už nespočetne veľa pojednávaní, niekoľko sudcov už zomrelo alebo odišlo do penzie. Odvolací súd to viackrát zamietol, ale napokon zvíťazil Najvyšší súd SR, ktorý to vrátil do Levíc. Aktuálne prípad dostala mladučká sudkyňa, ktorá sa bude musieť oboznámiť so spisom, ktorý sa už pomaly vmestí do menšieho nákladného auta. Možno tipovať, že škandalózny prípad, ak bude odvolanie a prípadné nové dovolanie, sa pretiahne za štvrťstoročie. Pre 78-ročného penzistu to nie je veru potešiteľná predstava.

Jediná legálna obrana je Európsky súd pre ľudské práva /ESPĽP/ v Štrasburgu. Novinár, ako sa ukazuje, si to naivne myslel, na jeho výzvu reagoval tak, že k príslušnému formuláru vo francúzštine, čo je podmienka konania, doložil aj cca polkilový balík dokumentov, dôkazov. Stálo ho to na pošte sedem eur a doručenie trvalo vyše dvoch týždňov. Aj študent strednej školy by pochopil, že tých 21 rokov nie je veľká sláva. A aká je odpoveď Štrasburgu, ktorý sa ukazuje ako nedobytný hrad ? Aká je podľa neho tá európska spravodlivosť ?

Tu je z listu zo dňa 18. 09. 2025 : “ ESĽSP v konaní pred samosudcom rozhodol vyhlásiť vyššie uvedenú sťažnosť za neprijateľnú“. Zdôvodnenie žiadne, iba poučenie, že rozhodnutie je konečné a voči nemu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok pred Výborom, Komorou alebo Veľkou komorou. Teda, finito a basta !

Nuž čo… Človek sa učí celý život. Aspoň v niečom je Slovensko nielen európske, ale možno aj svetové. Ani s pomocou umelej inteligencie sa v celej Európe nenašiel podobný prípad dlhovekého súdneho postihu novinára za údajné ohováranie privatizérov, ktorí okradli štát a ešte stále čelia nejakým trestným konaniam. Bývalá ministerka obrany Českej republiky Vlasta Parkanová sa súdila „len“ desať rokov, kým vyhrala. Môže výskať od radosti, že sa toho dožila a Česko zároveň ľutovať, že v tej „ligovej“ súťaži o dĺžku súdenia opäť neuspelo s bratmi za riekou Moravou.

A teraz úplne vážne – súdne rozhodnutia a ešte navyše takého rangu, ako je Štrasburg, treba rešpektovať. K tomu len dve veci, novinár vo výslužbe by rád poznal toho samosudcu, teda myslí sa jeho meno, aby to bolo úplné. A samozrejme, zdôvodnenie, ak na to existuje právo.

To však neznamená, že podobne postihnutí a bezmocní občania nemôžu niečo prehodnotiť. Napríklad, či naozaj Slovensko berú v Európe vážne, či sa máme stále učiť a či nemajú pravdu tí, ktorí by najradšej videli Slovensko mimo Európskej únie, napr. neutrálne. Pravdaže, v širších súvislostiach.

A už len prosba o radu od verejnosti – má novinár šetriť peniažky zo skromnej penzie na tých 13 500.- eur alebo sa toho radšej nedožiť ? A treba žiadať, aby vrátili ten polkilový balík, tých sedem eur nech ide na oltár vlasti. Už sa to viackrát nestane.

P. S. Pardon za neúplnosť. Poštárka prišla ešte raz a novinárovi doručila ďalších desať riadkov, v angličtine, kde sa píše, že sťažovateľ nevyužil všetky vnútroštátne možnosti na nápravu… Za tých 21 rokov nespratník jeden, čo obťažuje Európu. A podpísaný samosudca Juha Lavapuro sa, žiaľ, nezmieňuje o tom, že novinár po využití všetkých vnútroštátnych možností priložil ctenému európskemu súdu v originále a vo francúzskom preklade aj list podpredsedu Okresného súdu Levice, ktorý priznal úplne prieťahy zavinené jeho súdom a ani slovkom neuviedol, že tých 21 rokov niečím zavinil aj účastník konania. Toto si pán Juha nevšimol ?

Čo na toto slušne povedať ?