milanjan7

Práve pred rokom uzrela svetlo sveta veta na tomto blogu, že „pán Danko, ak úbohý semafor by mal byť príčinou toho, že vám to skomplikuje politický život, neskloňte hlavu, Slovensko vás potrebuje“.

K tomu bola úvaha, že treba sa na to povzniesť, ale keby to malo „poriadne najedovať“, načim  sa vložiť do skúmania aj iných nárazov, možno aj s trestnoprávnymi následkami.  Iritovalo, že kvôli semaforu toľko kriku. Nič viac, žiadna politická podpora, žiadne nadŕžanie.  

Odvtedy uplynul rok. Takých „semaforov“ bolo… Netreba polemizovať s neveselým poznaním, že  verejnosť prakticky stále žije pod  paľbou rafinovanej propagandistickej mašinérie, v máji v Handlovej išlo aj o výstrely skutočnými ostrými  projektilmi. A že sa vlastne bezmocne potácame od účelových manipulácií s preferenciami  až po manipuláciu zo strany aj celého húfu nesvedomitých novinárov, ktorí ani neskrývajú, kto ich platí a ťahá opraty. A ani za Boha sa neznížia k tomu, aby aspoň náznakmi dávali najavo svoju nezaujatosť  a férovo vyvažovali sympatie k zástupcom toho alebo onoho politického spektra.

O tom, že predseda Slovenskej národnej strany /SNS/ Andrej Danko je svojráznou osobnosťou, niet pochýb.  Tá svojráznosť mu skôr slúži ku cti, ako by to mala byť necnosť. V očiach mnohých Slovákov ide o správneho chlapa. Ak mu podáš roku, mužne ju stisne a nepocítite, ako sa to často stáva, mazľavú a trasľavú dlaň.  Aj takáto osobná skúsenosť je cenná. Politik má presadzovať svoje názory a postoje. Aby zaujal, presvedčil. Je iné, keď prečíta čosi, čo mu tri týždne predtým pripravovalo dvadsať poradcov, slovo za slovom, vetu za vetou alebo keď niekto vlastnými myšlienkovými pochodmi, nepripravenými, niekedy aj neučesanými, povie to, čo občana a voliča prinajmenej núti zamyslieť sa. A či má vždy pravdu ? Prosím vás, ani pápež nie je neomylný. Ale úprimnosť nemožno poprieť.

Ono tá naša nešťastná demokracia má svoje špecifiká. Vďaka sociálnym sieťam občas sa na verejnosť dostanú, ale aj nedostanú informácie, ktoré by cez mainstream nemali šancu.  Ten „Dankov“ semafor  bol hlúposť, ale keďže SNS  je súčasťou vládnej koalície a bez nej by sa to mohlo rozsypať, pripisovalo sa tomu väčší význam ako zdravý rozum káže. A to sme ešte nevedeli, že Huliak , obrazne povedané, už nabíjal patróny  a hotoval  sa tentoraz nie na medveďov.

Ak takto pred rokom si Danko trochu zaslúžil zastania, aj s poukazom možno na faktor stresu po náraze,  ktorý človeku ovplyvňuje zdravý úsudok a  v mnohom ospravedlňuje ďalšie kroky, na zreteli  bola iba táto marginálna záležitosť. Veď tých „nárazov“ s neporovnateľne vážnejšími následkami  bolo viac. Napr. aj v takom  Dubaji, keď ktosi s taktovkou v ruke hrdinsky vyzýval vychlastať všetko, čo sa ešte dá, za štátne peniaze alebo aj Šimečku ml. či  ďalšieho nádejného politika s minulosťou obuvníka a kaderníka,  keď tuším z tribúny ako vyšetrovatelia,  prokurátori a sudcovia  hecovali davy, že Fico do basy, že o atentáte na Fica  sa niekomu len sníva. Pardon, ten obrovský transparent s týmto oznámením mali pred očami, ale z tribúny sa práve  pozerali inde. Nič nevideli, nepočuli a vlastne tam ani neboli, podobne ako herec tuším Jarjabek vo filme  Medená veža.

A záver – ak celý rok 2024, a aj predtým, si  bolo treba dávať pozor a nenadržať ani jedným ani druhým na tej alebo inej strane politických barikád, aby vyjadrenia boli objektívne, uvážlivé, nepredpojaté alebo nezaujaté, po prvej tohtoročnej nedeľnej politickej debate na TA3, pristupujem ku korekcii. Trochu od defenzívy k ofenzíve. Aj keď nie je vďačné byť v „ oslabovke“ proti mase niektorých zúrivých kolegov a zakuklených anonymov pod blogmi,  vystúpenie predsedu SNS na TA3 sa javí ako  náležité, jeho prejav bol kultivovaný, argumenty  presvedčivé a to sa nevyhýbal ani osobným hodnoteniam politických kolegov, napr. prezidenta. Dankovi ako politikovi mnohí držia  palce. Prečo ? Len preto, že je iný, osobitý alebo že  bojuje za Slovensko a nezradí ? Preto ho Slovensko potrebuje.

A Danko má  pravdu, ak mnohých politológov označuje za motákov. Abrahám v spomínanej debate s moderátorkou vytiahol  slogan od Feldeka, vraj „ostaňme pesimisti, dopadne to dobre“.  Odhliadnuc   od toho, že slovenčinárovi trhá uši to „dopadne“, to čudné akoby zašifrované posolstvo znepokojuje. Asi nie som sám…