milanjan7

Asi by sme sa preceňovali na webstránke Slovenskej asociácie novinárov /SAN/, kde sme v poslednom čase uverejnili viacero kladných príspevkov o Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Nových Zámkoch, a to v kontexte s tamojšou aktuálnou návštevou ministra zdravotníctva Šaška.

Minister tam zavítal aj v čase vrcholiaceho napätia okolo výpovedí lekárov a na tlačovke /TB/ zdôraznil význam pozitívnych príkladov. Pôvodne nebol priestor na otázky novinárov, ale neplánovane sa prítomní zvedavci úspešne dožadovali odpovedí. Asi im nebolo celkom jasné, ako to vlastne je s rokovaniami o predídení možného kolapsu väčšiny nemocníc, najmä s ohľadom na práve skončenú „seansu“ ministra s riaditeľmi týchto zariadení.

Ako to už býva, všetko napokon končí pri peniazoch a ak sa tomu dalo správne rozumieť, Visolajského partia dosiahla svoje, lebo všetko sa má vrátiť k platnosti Memoranda z roku 2022 a teda k platovým posunom smerom hore v zhode s obdobím pred prijatím konsolidačného balíka. Alebo to je trochu ináč ?

Nekladiem si za úlohu podrobne komentovať to, čo sa deje. Uvidíme… Nebudem sa zaoberať ani tým, či lekári zarábajú viac ako dosť a či náhodou nejde o vydieranie vlády. Z pohľadu bežného občana a pacienta je vedľajšie, čo budú mať lekári vo vreckách, hoci ľudia to už registrujú a nie sú nadšení. Skôr si všímajú, či doktori a sestričky, prípadne ošetrovatelia sú a budú menej nevrlí, lebo aj takí sú a požehnane.

Ak odbory na čele s Visolajským, na tlačovkách vedľa neho stojacim pánom majiteľom polikliniky a ďalšími, ktorí nevyzerajú, že by trpeli núdzou, sa starajú najmä o platy, asi to patrí do odborárskeho portfólia. Ak začnú pridávať požiadavky, ktoré nemajú ďaleko od politického boja, musí zasvietiť červené svetielko. Najmä, aby pacient nebol zneužitý.

A tu prichádzam s poznámkou, ktorá sa vlastne vôbec neobjavuje. Na prvom mieste by malo malo ísť o koreláciu zdravotníkov a pacientov. Jedni i druhí majú práva a povinnosti. O práva lekárov bojujú odborári. Kto o práva pacientov ? O tom sa hovorí menej alebo vôbec nie. Často ide o maličkosti, ale nie celkom. Vezmime si také menovky na hrudiach možno aj s fotografiami. V jednej či dvoch nemocniciach, ktoré som v poslednom čase navštívil, o takom niečom netušia. A dochádza k absurditám, keď pani doktorka oslovená ako sestrička sa zle pozrie a opačne sa zdvihne ego pri povýšení ošetrovateľa.

Alebo, ako je možné, že počas návštevných hodín v nemocniciach tam má neobmedzený prístup úplne každý a možno aj takí, ktorí si prišli iba obzrieť ťažko chorých ? Aha, čo sa stalo v noci v Trenčíne ! A prečo službukonajúci lekár práve počas návštev povinne nependluje po chodbe a nie je k dispozícii príbuzným, ktorí by radi vedeli, ako to vyzerá so zdravotným stavom ?

Keď je to niekde ináč, treba sa ospravedlniť. Mimochodom, k tým menovkám na hrudi. Žeby sa odstránili zámerne ? Vychádzam iba z poznatku z jednej-dvoch nemocníc, kde nie sú. Mailoval som na adresu komunikačnej špecialistky v nemocnici Bory v Bratislave s prosbou o kontakt /pre zvedavého novinára/. Nedočkal som sa a neviem, aké sú móresy v tejto súkromnej ustanovizni.

Dalo by sa ešte dlho pokračovať. A skončím s myšlienkou v titulku. Neuškodíme tým lekárom, ktorým sa máli to, čo im ponúka vláda ako kompromis ? Nezlenivejú, keď budú bohatí ? A mnohí už sú ? Ako ten môj známy, ktorý čosi väčšie vyhral v lotérii a zaprisahal sa, že už nikdy nebude robiť ?

Pánboh nás chráň.