To pozoruhodné slovo v titulku je napísané vo fonetickej podobe, správne má byť pucce, čo sú pagáče z riedkeho kysnutého cesta, do ktorého sa zamiešajú rôzne druhy restovanej zeleniny. Viem to vďaka mojej dobrej známej Deniske, inak šéfredaktorke výborného časopisu Jednota a jej úvodníka s titulkom Namiesto predjedla. Pozorný čitateľ zrejme už uhádol, že sa hovorí o talianskej gastronómii.
Niekto úzkoprsý sa možno pozastaví nad nenápadnou reklamou, lenže nerobíme príliš veľa reklamy a nezaslúženej propagandy a agitácii zbraniam, zbraňovým systémom ? A vôbec, nie je veľa politiky aj na tomto blogovom priestore ? O čo viac si zaslúži pozornosť taká bruschetta, čo je vlastne stvrdnutý chlieb, ktorý u nás často vyhadzujeme, ale ono stačí ho opiecť a zjesť ako skutočnú delikatesu s mozzarellou, paradajkami a s cesnakom. Nech sa kdesi strčí leopard alebo iný podobný stroj na zabíjanie.
A čo panzerotto ? Polmesiacovité pečivo, ktoré sa plní rôznymi náplňami a potom sa vypráža na oleji ? Spomedzi plniek si môžete vybrať aj špenát so syrom alebo tuniak. A čo hovorí slovenskému občanovi cuccina povera, teda jedlo chudoby ? V minulosti to bolo prísnejšie, ale aj dnes si treba brať príklad od Talianov, ktorí odmietajú mrhanie jedlom. Toto môže potvrdiť každý návštevník miest, ktoré počas letnej dovolenky navštívila Deniska. Región Apúlia na juhovýchode Talianska sa honosí krásou, históriou, dobrou náladou a radosťou zo života, a to aj vďaka spomínaným a ďalším gastronomickým podnetom.
A vrátime sa domov, poéziu vystrieda tvrdá próza v podobe politicky rozbúreného mora, kde nechýbajú podrazy, nadávky, urážky, potom sa v rámci valiacich sa informácií prenesieme do zahraničia a ohúri nás „mierový a víťazný“ plán na porážku jadrovej veľmoci, ďalšie a ďalšie bombardovanie a zabíjanie v oblasti Gazy, rozhorievajúce sa plamienky a plamene konfliktov na iných miestach zemegule.
O čo ľahšie by sa ľudstvu žilo, keby malo rozum, dbalo o spravodlivé usporiadanie sveta bez džungľových a hyenistických spôsobov, keby viac uprednostňovalo krásu a ľudskosť, žičlivosť a pochopenie tých druhých, pravdaže, najlepšie s nasýteným žalúdkom.
Nemusíme chodiť kdesi ďaleko na Apeninský poloostrov, u nás máme zemiakové placky, bryndzové halušky, pirohy a nezaškodilo by si pochutnať aj na boršči. Takže, dobrú chuť a veru dolu so zbraňami.
Sú aj takí, čo nesúhlasia ?
Celá debata | RSS tejto debaty