milanjan7

Všetko sa dá hodnotiť s podceňovaním, preceňovaním alebo triezvym pohľadom na vec. V kontexte s voľbami do európskeho parlamentu, keď v tejto chvíli ešte nepoznáme oficiálne výsledky, ale tie neoficiálne sa asi potvrdia, zrejme platí tá triezvosť. Niekto povie, že veľkým úspechom je 30-percentná účasť voličov, keďže sme zažili aj 13-percentnú. Je to naozaj tak ?

Patrím k tým, ktorí si myslia, že možno by stálo za úvahu zakotviť povinnú účasť voličov vo všetkých voľbách. Áno, je to ilúzia a má háčiky. Ani nie tretinová prítomnosť voličov pri urnách je veľmi skresľujúca. A čo tie dve tretiny ? Žijú a budú žiť v tomto štáte, ale nevolia. Rozhodujú o niečom ? Pravdaže, aj ich absencia je istou „voľbou“, ale s náznakmi alibizmu.

Dosť bolo filozofovania a poďme k včerajšku. V tomto príspevku chcem poukázať na to, ako málo stačí, aby „víťaz“ mal silený úsmev a „porazení“ sa môžu cítiť víťazmi, ak sa to berie zo širšieho pohľadu. Progresívci síce majú o jedného poslanca viac ako SMER SSD, ale ich súputníci v opozičnom košiari obišli naprázdno. Ak k smerákom pokojne možno prirátať Ondruša z Hlasu, už to je remíza.

A sú tu dvaja z Republiky. Uhrík a Mazurek sa v európskom parlamente nestratia a určite sú ďaleko od šimečkovcov, čo pomaly platí aj o Lexman z KDH. Ak sa rozpačitý Dubéci v televíznej debate pozastavoval nad údajným „spojenectvom“ Smer-u s „fašistami“, mnohým prišlo na um, že po parlamentných voľbách v roku 2023 sa nezaznamenalo čosi mimoriadne dôležité.

Totiž, že Uhríkova strana by organizovala protestné mítingy proti koalícii, hádzala polená pod nohy Ficovi a jeho vláde, ako sa tým prezentoval z tribún Šimečka ? A atentátnik nebol priaznivec Republiky. Veru, účastník opozičných mítingov, ktorý strieľal na premiéra. To je viac veľavravné, ako si niekto myslí.

Aký je teda uhol pohľadu na predbežné výsledky sobotných volieb ? Realita je taká, že PS získalo najviac hlasov, ale do istej miery je to z koláča diera. PS je opozičnou stranou a sulíkovci i matovičovci aj demokrati pohoreli skoro do tla. Pripomína to „opozičný“ záprah, keď jeden kôň ťahá a druhého treba ťahať…

A ako sa volilo ? Ono to vyzerá ako hlúpa banalita, keď v obci Palárikovo namiesto možnej nebezpečnej látky našli škrob. Prášok ako prášok … Lenže, ak televízia JOJ, jediná pri ZŠ, kde sa konali voľby, tvrdila, že ten pochybný prášok bol v obálke a iné správy hovorili o prášku medzi prázdnymi lístkami, to je z hľadiska vyšetrovania problém. Kto a kde nasypal prášok ? V tlačiarni, na obecnom úrade, kde obálky boli celú noc alebo vo volebnej miestnosti ?

Kriminalisti sa s tým určite „pohrajú“. Nájdu vinníka, treba dúfať. Aj preto, aby poctivá dedina Palárikovo neostala v hanbe, dokonca v celoeurópskom rozmere. Člen volebnej komisie do kamery povedal, že ich vyhnali z budovy a nepustili „núter“ tri hodiny. To núter je v nárečí dnu. Sedeli hodiny vonku na schodoch, v horúčave, bez minerálky, či kávy, a ani domov nemohli odbehnúť. A za „odmenu“ ešte aj hodinu po polnoci museli trpezlivo čakať, kým otvoria urny.

A koľko ľudí, zistiac, že budova je obohnaná páskami, policajnými a hasičskými autami, mávli rukou a vrátili sa domov ? Dosť ich bolo. Sú aj takí, čo sa zľakli. Veď ani s atentátom na premiéra nik nerátal. A správa o „atentáte“ na voľby sa okamžite rozletela na celé Slovensko… Komu toto pomohlo, nevedno. V každom prípade to o niečom svedčí. Keby percento účasti bolo normálne, jedna dedina sa stratí.

Máme to za sebou. Vnútropoliticky sa nič nemení, europoslanci odídu za lepším a budeme očakávať, ako budú za nás bojovať.

Chceli sme viac ?

A len tak mimochodom, kto prvý zverejnil to tzv. neoficiálno, aj v tom je, s prepáčením, bordel?