milanjan7

Ako sa dalo očakávať, prvý verejný príhovor zraneného predsedu vlády Roberta Fica po atentáte v Handlovej vyvolal jednak obrovský záujem občanov, ale aj reakcie, v ktorých prevažuje sklamanie. Koho ? Opozície, ktorá zjavne stále nepochopila reťaz príčin a následkov.

Nezdá sa, že vodcovia časti politického spektra, azda s výnimkou predsedu KDH Majerského, uvažujú o zásadnej zmene spôsobov politického boja. O tom, že je nevyhnutné prejsť od podpásových úderov na mítingoch a v médiách k súťaženiu s pomocou faktov a argumentov. Najmä na pôde parlamentu, kde máme výslednicu názorov, postojov a nálad spoločnosti vyjadrených v parlamentných voľbách.

Vráťme sa k uzdravovanému premiérovi Ficovi. Priznám sa, aj ja som trochu sklamaný. Vo včerajšom blogu som vyjadril želanie, že ak Robert Fico bude vedieť zvládnuť pred kamerou náročný preslov doma alebo v nemocničnom zariadení, nevidím prekážky, aby sa tak stalo pred kamerami RTVS. Predseda vlády má právo využiť možnosť, aby v celoštátnom priestore sa vyjadril k zásadným spoločenským otázkam.

Pán Fico to nevyužil a verejnosť v predpokladanom čase mala príležitosť pozerať sa na odchádzajúcu prezidentku Čaputovú. Prisámbohu, teraz naozaj neviem, či v tom ošiali z výzoru dámy Zuzany – a to myslím v dobrom – som postrehol kardinálny politický odkaz vyplývajúci z faktu, že premiér Fico vládol a bude vládnuť. O tom, že treba ísť voliť, vieme aj bez pani Čaputovcej.

Nie každý čakal, že po vystúpení premiéra sa tak rýchlo ozvú politické strany, najmä opozičné. Doslova pár minút po skončení prejavu. Ako keby to mali vopred pripravené. Sklamanie dávali najavo nielen obsahom, ale aj rečou tela. Od mladého Šimečku, ak je dobre vychovaný, by som očakával žičlivý úsmev, prejav úprimnej ľudskosti a nie bojovný výzor, od Grohlinga vlastne nič nové, možno škoda Sulíka, ale to je vecou saskárov.

A tak znova zaujal predseda kresťanských demokratov Majerský. Že by nám naozaj rástol štátnik ? Je a bude v opozícii, ale zároveň nezabúda, že patrí do tejto spoločnosti a jeho strana či hnutie vie ponúknuť práve to, čo absentuje jeho opozičným kolegom.

A skončím pri bývalom kandidátovi na prezidenta Korčokovi. Jeho tvrdenie na margo premiéra Fica, že vraj sme „stratili spoločný cieľ“, si vynucuje odpovede. Pán Majerský si to určite nemyslí, bolo by to napokon v rozpore s kresťanskou ideológiou.

A aký cieľ mal na mysli Korčok ? Áno, cesta do paláca, ak toto mal byť ten cieľ, je zarúbaná, ale mal by sa opýtať národa, či občan, jeho deti, možno nevládni rodičia, nemajú cieľ, lebo ho „stratili“. Stratili cieľ dôchodcovia a nie je ich málo, takmer poldruha milióna, ktorí veru ťažko môžu vyčítať Ficovej vláde, že na na nich nemyslí ? Dokonca na nich „musia“ myslieť aj ich pracujúci potomkovia v kontexte s práve doručovanými rodičovskými dôchodkami.

Dôstojne žiť a tešiť sa z mieru, to je cieľ, ktorí občania, mladí i starí, nikdy nestratia, ak pravda, čosi nezopsujú politickí dobrodruhovia.

Ak ten cieľ sa má týkať vojny a zbraňového riešenia problémov sveta, či už na Ukrajine, v Gaze alebo hoci v Jemene, nech si to nechajú v pochybnom repertoári tí, ktorým asi niet pomoci, lebo bojovali by, až do posledného… Nech si to sami vyskúšajú, so samopalom v ruke, aké to je, dostať dávku projektilov.

Slovom, je úplnou stratou ľudskosti, ak s pomocou stále chorej mediálnej manipulácie, podaktorí berú osobe Robert Fico právo tak po ficovsky, jasne a logicky, ale najmä ľudsky, vyjadriť svoje pocity pri prekonávaní neuveriteľnej traumy. Ak som vo včerajšom blogu predpokladal, že „povie svoje“, nuž povedal. Mohol byť tvrdší, málokto by sa čudoval. Bol zmierlivý a podľa mňa nielen k strelcovi, ale aj k nám všetkým. Mohol povedať, zvolili ste si ma, robím vo váš prospech čo viem a ako viem, ale neochránili ste ma.

A každý chápe, že účelové pokusy zúžiť problém atentátu len na ochranku, či jednu osobu, bez pochopenia motivácie a príslušnosti k prostrediu nenávisti a zloby, je naivný prístup.

Opozícia v tomto neuspeje.