milanjan7

Keď nebývate v Bratislave, ani Košiciach, či inom veľkom meste, ale na vidieku, na dedine, občas zablúdite aj do okresného mesta a ste novinár, ktorý rád zhromažďuje poznatky, na niečo prídete. Totiž, že tých respondentov nachádzajúcich sa v ambulanciách, na trhu alebo hoci aj v krčme, je zrejme oveľa viac ako tých v kaviarňach alebo inom tzv. „intelektuálnom“ prostredí.

A začnete si vážiť zdravý sedliacky rozum. Dá sa vypozorovať, čo teda chcú obyčajní ľudia, pravdaže, nemám na mysli tých od Matoviča ? Nepodceňovať ! Bez tých skutočne obyčajných občanov by nebolo ani kaviarenských štamgastov, ani mnohých bohorovných politikov, ani prázdnych celebrít a ťažšie by sa dýchalo všetkým, ktorí by sa asi nedokázali plnohodnotne živiť v potu tváre, ako sa hovorí.

Mimochodom, nikoho som nechcel uraziť. Ak za tých povaľačov označujú pravidelne sedávajúcich pri kávičke, čítajúcich noviny a debatujúcich s priateľmi, rátam sa medzi nich aj ja. Len, je nás menej.

Keď toto niekomu znie priveľmi zjednodušene, ospravedlňujem sa. Niet ani času a ani priestoru na dlhočizné traktáty.

A čo teda ľudia chcú ? Áno, pokoj. Aj zmierenie, lebo rozhádané sú už aj rodiny.

Lenže, ako k tomu dospieť, keď Robert Fico stále trpí, bol ponížený, národ urazený ? A, chvalabohu, to prežil iba zázrakom ? Keď nik ešte záväzne neurčil, či išlo „iba“ o individuálny čin ? Keď k takému záveru sa zjavne uponáhľane uchýlila aj pani prezidentka ?

Alebo to je výsledok nenávisti, zloby a minimálne nepriameho návodu ? Tie až neuveriteľne obnažené videá z demonštrácií a iných príležitostí, ktoré kolujú na internete, sú krutými svedectvami o nepochopiteĺnej zlobe ?To naozaj tak bolo ?

Známy kňaz Buc, ktorý sa pohybuje pri vrcholoch moci, sa včera v televízii vyjadril, že uponáhľanosť nie je od diabla, ale sám diabol. Vyhlásenie výnimočného stavu bolo jedným z možných ústavných riešení, čo by dalo priestor na rýchle pozametanie mnohých problémov. Nestalo sa tak a ľudia, ktorí tomu rozumejú i tí, ktorí o tom len niečo počuli, to oceňujú.

A teraz k úvodu, či sa vôbec vie, čo sa chce. Len sporadicky niekto povie, že treba tvrdo vyšetrovať pôvodcov, iniciátorov a podnecovateľov – a trestať. Bez ohľadu na prípadnú retroaktivitu.

Tvrdím, že veľká väčšina našich občanov si myslí, že treba na to ísť ináč. Vyvodiť politickú zodpovednosť. Tí, ktorí kričali, že do basy, montovali šibenice, urážali až pod čiernu zem, ba dokonca priamo naznačovali fyzickú likvidáciu, by mali niesť následky. Či im dať definitívnu stopku, ukáže čas.

Ak to bolo v dave, ťažko dnes vyťahovať výtržníkov a hnať ich na zodpovednosť. Aj keď by sa to dalo. Jednoduchšie je opýtať sa organizátorov, prečo to nezastavili pristúpením k mikrofónu a oznámením, že dôjde k rozpusteniu zhromaždenia. Vraj to skúšal aspoň kádehák Majerský.

A tak tých politicky zodpovedných by národ mal donútiť aspoň dodatočne sa kajať. Prísť s vyhlásením, že ich to mrzí, ak prípadne aj ich politika viedla k takému vyhroteniu, že iba náhodou nedošlo k nenapraviteľnej aj ľudskej tragédii.

Toto by zaväzovalo aj dnešnú koaličnú moc. Mohli by reagovať tak, že ak nebudú podpásové údery, pokoj a porozumenie nastane, nik nebude odoberať právo opozícii prichádzať s vlastnými návrhmi a riešeniami, resp. sťažovať im opozičnú politiku. Ak si to opozícia doteraz myslela.

Toto je dôležité aj preto, že plne súhlasím s názorom istej političky z koaličného tábora, ktorá vyslovila myšlienku, či národ odpustí politikom.

Toto nebudem ďalej analyzovať, nech každý sám rozmýšľa. Lebo, každý a vlastne celý národ to máme v rukách. My neovplyvníme fakt, že Rusi kdesi na juhu cvičia s taktickými jadrovými zbraňami, americký prezident je krajne nevypočítateľný, Čína krúži okolo Taiwanu, pričom málokto plne chápe, že tento ostrov je hádam najdôležitejší strategický bod, významnejší ako Ukrajina, že Ukrajina už nemá prezidenta, lebo mu skončil mandát a nového nezvolili, že izraelského premiéra sa usilujú dostať za mreže, a pod.

To všetko a ešte viac ohrozuje aj nás, naše Slovensko, ale držme sa pri zemi. Kým sa to dá, buďme k sebe lepší, žičlivejší, rešpektujme demokratické pravidlá a nesnažme sa prípadne aj úlisne sa vymotať z malérov.

Želajme pánovi Ficovi zdravie a Slovensku úspech ! Keď nebude v hokeji, prežijeme to. Aspoň sme sa pokúsili. A možno napokon vyhráme. Všetci.

Hoci len v tom sa úprimne zhodnime.