milanjan7

Ak vo včerajšom príspevku som otvorene poukázal na nízku krčmovú úroveň niektorých poslancov NR SR /pardon, ospravedlňujem sa väčšine krčmárov a poslancov/, veru som netušil, že narazím na odpor aj vo svojom blízkom okolí.

Vraj, načo nosiť odpad z celej dediny do domácnosti, obrazne povedané, prečo verne a verejne publikovať najhorší slovník ústavného činiteľa, ktorým poslanec parlamentu naozaj je, aj keď to možno nevie.

Radšej sa treba modliť.

Možno majú pravdu uvedení názoroví oponenti a pripúšťam aj to, že keby administrátor vymazal celý príspevok, neprotestoval som. Asi platí teória tzv. milosrdnej lži, keď je lepšie, správnejšie a taktnejšie niečo zatajiť, resp. tváriť sa, že to nevidím a nepočujem. Len naozajstný primitív sa na ulici bude posmievať invalidovi, aj keď je pravda, že mu chýba noha. V tomto má hádam každý normálny človek jasno a z toho spravidla nevznikajú problémy, aj keď …

Či sa podobná analógia dá použiť aj na parlament, ktorý denno-denne rozhoduje o našich osudoch, prijíma zákony, môže zásadným spôsobom zmeniť život celej spoločnosti a každého jednotlivca, je veľmi diskutabilné. Z rokovania sa nevysielajú priame prenosy a nie každý má možnosť sústavne sledovať, čo sa tam deje. A kontrolovať, aby nevíťazila zloba a nenávisť.

Zamyslime sa trochu hypoteticky. Čo keby sa nejakým záhadným spôsobom stalo, že všetci poslanci by zrazu trpeli schizofréniou alebo iným ochorením. Samozrejme, Pán Boh s nami a zlé preč, nikoho sa nechcem dotknúť, veď preto zdôrazňujem tú hypotetičnosť. Napr. zrušili by ústavu a vrátili by nás do stredoveku. Aj s uzákonením upaľovania bosoriek. Nemá zmysel toto ďalej rozvíjať, každý chápe, o čo ide v mojich myšlienkových pochodoch.

Ak každému poslancovi platíme z našich daní okolo šesťtisíc mesačne, to rozhodne nie je pre pekné oči kohosi. Ani Cigánikovej, či Plavákovej. Je to zhodnotenie obrovskej zodpovednosti. A napr. aj záruka toho, že sa poslanec nedá kúpiť. Že, s prepáčením, „nezblbne“. Verbálne alebo činmi.

Ešte jeden hypotetický pohľad – predstavme si, že človek s najhorším žumpovým slovníkom a s besnotou v očiach by sa nejakým nedopatrením stal ešte vyšším ústavným činiteľom na stupienku delenia moci. Takým diktátorom. S dosahom na atómový kufrík. Kto by sa cítil bezpečne ?

A tak na záver. Minimálne pre pokoj v rodine sa ospravedlňujem za včerajšie verné publikovanie tých „špinavostí a papúľ“ , ktoré sa rinuli z úst ústavného činiteľa na iného ústavného činiteľa. Predsedajúcemu Dankovi som ponúkol iné riešenie, „ať se perou“, pravdaže, asi niet čitateľa, ktorý by okamžite neodhalil, že išlo o pokus o humor a satiru.

A jedným očkom som pozrel aj na hokej. Veru, bili sa. Aj keď rukavice ostali na rukách, hoci prilby padali. Údery do hláv zatiaľ neboli.

Že by aspoň nášmu Kanaďanovi na trénerskej lavičke preložili do angličtiny moje srdcervúce blogové výzvy, aby sa nenaplnili výskumy o doživotnom poškodení mozgu ? Teda hokejistov.

Pán Boh zaplať aspoň za to…