milanjan7

Čo nevidieť tu máme hokejový sviatok. Národný sviatok by to mal byť. Ostrava, kde sa stretneme s inými adeptami na čo najlepšie umiestnenie, bude naša. Veď hokej vždy dokázal vzopnúť masy a odrazu sme boli na jednej lodi. Dokonca aj vtedy, keď sme sa potápali a bolo úspechom, keď sme nevypadli.

A čo teraz ? Nemôžem si pomôcť, ale prevláda akoby letargia. Neviem to presne definovať. Či ide o rozruch okolo hráčov pôsobiacich v ruskej KHL alebo o Bučeka, či Dvorského, stále sa vynára akýsi spoločný menovateľ. Ako keby nešlo o čistú hru, ale skôr o falošné karty. Nič v zlom, ale keď ani inak veselí mládenci Valábik a Gáborík sa pred kamerami zjavne necítia vo svojej koži, niečo nesedí. A to sa ešte neopýtali Golonku alebo Lukáča.

Opakujem, ide iba o tušenie, že čosi nejde tak, ako by malo ísť. Čestne, spontánne, bez politikárčenia. Hokeju nesvedčí, ak nepochybne legendárny hokejista Šatan, dnes generálny manažér, namiesto priamej strely zbytočne kľučkuje. A možno napokon dá víťazný gól a tým Čechom to natrieme, podobne ako sa to podarilo mladej osemnástke.

Lenže, či to je z dlhodobého hľadiska správna cesta, ak protežujeme len dobre platené hviezdy z NHL, z ktorých sa podaktorým akoby len milostivo uráčilo prísť, niet jednoznačnej odpovede. U kompetentných. lebo hokejový národ v tom má jasno. Keď všetci budeme chodiť na hokej do Kanady a USA a nie do Nitry, bude to ináč.

Teraz mi hrozí „ukameňovanie“ od debatujúcich pod príspevkami, keď si dovolím porovnať nejaké futbalové Palárikovo /predtým Meder/, a hokejové božstvá. Obec na juhu Slovenska sa pýšila najmenej storočnou tradíciou a ľudia s tým žili. Nedeľa bola sviatkom, keď sa hralo, dokonca aj tretia liga. To už bolo voľačo.

Lenže, bez jediného Mederáka. Mali aj úžasný talent, ale prakticky nehral. Na lavičke sa nedá rásť. A prečo nehral ? Miestny mecenáš pozháňal vyše dvadsať „profesionálov“ a tí všetci dostávali pozoruhodné platy, aj keď sa na ihrisko dostala len polovica. Dorast nemal ani len na dresy. A dedinský talent ? Načo, veď sa dá kúpiť inde.

Aby som to skrátil – kuvičie hlasy hovorili, že to pôjde takto, pokým budú peniaze. Prestali byť, prameň vyschol, a odrazu nemal kto hrať. Spadnúť z tretej ligy až do poslednej ôsmej, to už je čosi, najmä keď sa už vypadlo aj z tejto „ligy“.

A v čom je možno analógia s veľkým hokejom ? Ľudia v dedine si našli cestu na inak pekný štadión, aj keď hrali amatéri, ktorí si odskočili z krčmy, aby si zakopali a prídu aj teraz, keď za loptou pobehujú žiačikovia. Lenže, nadávajú. Vraj, načo nám boli trápne primadony, ktoré ani nevedeli, kde sa dedina nachádza. Prečo sme tak zaostali ?

Aj na veľký hokej sa budeme pozerať. Aj keď sa nezbavíme pocitu, že niečo je zhnité v tom štáte dánskom, ako sa inteligentne hovorí . Ak sa niečo podarí, zabudneme na pochybnosti, ak spadneme „na hubu“, Kanaďana z lavičky pošleme kade ľahšie a budeme začínať odznova. Ak sa ešte nájde ktosi odvážny a obetavý.

Tak bodaj by sa /v Ostrave a potom v Prahe ?/ niečo podarilo, aby sa nadlho nestratilo to pekné, čo nás v máji počas MS vždy zdvíhalo zo stoličiek. Aj tých, ktorí nikdy nestáli na korčuliach.

A ktorí ani netušia, že už ide len a len o peniaze.