Každý nejako ináč prežíva víkendy, pre mňa osobne včerajšia sobota je príznačná pre Bradlo a to, čo sa tam odohrávalo, ako aj po dlhom čase prítomnosť na tenisovom zápase, kde išlo o veľa.
Na Bradle, kde si koalícia, lebo opozičný politik si tam cestu nenašiel, uctila pamiatku generála Štefánika, som osobne nebol, ale svet videl, že prišli aj skupinky rozbíjačov, podnecovateľov malých vojničiek. Ak raz sa takýmto živlom podarí úplne odstrániť skutočné gentlemanstvo, či nedajbože dovoliť rozpútať skutočnú vojnu, spomenieme si na neblahú históriu, hoci aj z 30-rokov minulého storočia v Nemecku.
Na margo toho musím vyzdvihnúť práve také gentlemanstvo, aké si zaslúži obdiv a je príkladom pre spoločnosť, aj politikov. Zatúlal som sa aj s rodinou do Šale, kde sa práve konala tenisová „bitka“ medzi domácimi a hosťami z Piešťan. Išlo o zotrvanie v extraligovej súťaži a odvrátenie vypadnutia „len“ do prvej ligy.
Poriadne grády tomu dodávala skutočnosť, že do poslednej chvíle nebolo rozhodnuté. Remízu musel rozhodnúť tzv. tiebreak /čítaj tajbrejk/. A Šaľania už vyhrávali 7 : 3, čo znamenalo, že do úspešného konca bolo treba uhrať ešte tri loptičky. Viac šťastia mali Piešťanci, keď vyhrali 10 : 8 a tým aj celý zápas. Šaľania neuspeli zrejme aj preto, že ich skutočné eso Martin Kližan sa na dvorci neobjavil.
Mnohí z nás sledujú špičkové svetové zápasy, či už vo Wimbledone, na Roland Garros alebo v Austrálii. Napriek početným rozhodcom a technike neraz vídať, ako sa miliónoví hráči hádajú, lámu drahé rakety, trhajú siete, najradšej by zbili každého – a majú ďaleko od gentlemanského poňatia tohto športu. A to ešte nezabúdajme na hokejistov, ktorí sa občas bez rukavíc tlčú hlava – nehlava, ako keď ľudstvo žilo v jaskyniach a lovilo mamutov.
A teraz si predstavte, že v Šali vlastne nikto nerozhodoval, hráči si vystačili sami, vlastne ani raz sa nepoškriepili kvôli spornej loptičke, či priebežnému stavu. Správali sa ako praví džentlmeni, aj keď hrali ako o život. Klobúk dole !
Prvý raz som zblízka videl takého Petra Miklušičáka. Pre mňa vzdelaný a skromný človek, športová legenda. Napriek zraneniu exceloval. Kedysi to bol úžasný juniorský talent, ktorý zblízka „ovoňal“ aj wimbledonský trávnik, neskôr ako tréner „priviedol na svet“ hviezdy prvej veľkosti, verejnosť mu držala palce, keď ako funkcionár tenisového zväzu spolu s Kližanom, Babejom a ďalšími čelili naozaj nekorektným praktikám Mečířa a partie okolo neho.
Nuž, čo. Taký je život, nejde len o víťazstvá a prehry, ale najmä o pokoru, ktorá vyplýva najmä z vrodenej slušnosti a dobrej výchovy. Prečo nám toto chýba predovšetkým v politike, keď ako soľ absentujú pozitívne príklady, morálna konzistentnosť, spôsoby uvažovania, sebadisciplína a zdokonaľovaním ducha aj tela. Pravdaže, pozdvihovaním kultúrnej úrovne.
Niekto si povie, čo tento tu vyťahuje nejakú Šaľu a tenis, veď treba ísť na Slovan so Žilinou, kde sa však točia obrovské peniaze a primadony už nevedia, čo so sebou. Lenže, ak som strávil tri hodiny v tenisovom areáli a potom som videl zápas spomínaných futbalových celkov v televízii, jednoznačne vyhrali tí v Šali. Najmä v porovnaní s počtom simulácií, nečestných spôsobov na oklamanie rozhodcov a vyhecovania divákov.
Na jednej strane nula, na strane druhej, no hrôza.
Na jednej strane hrdinovia všedného dňa, na strane druhej tí, ktorí ani netušia, prečo v minulosti muž na chodníku kráčal bližšie k ceste. Chránil dámu, lebo cesta bola plná koňov a stôp po týchto zvieratách ? Nuž hej, ale kone vymizli, vystriedali ich autá. A vymizli gentlemani.
A poučenie ? Každý nemôže hrať tenis, ale nikdy nie je neskoro začať, aby svet okolo nás sa stal lepším.
Zatiaľ aspoň vďaka vám, tenisoví Šaľania a Piešťanci.
V Bradle sa dialo vlani to iste v opačnom... ...
Celá debata | RSS tejto debaty