Ak sa obzriem dozadu a uvažujem, čo mnohých ľudí v poslednom čase najviac iritovalo na slovenskej politickej scéne, asi to boli najmä vyzuté črievičky, alebo čo to bolo, vo vlastníctve ústavnej činiteľky Cigánikovej. Keď poslankyňa NR SR bosá usilovne cupitala k podpredsedovi tohto vrcholového ústavného orgánu, bolo to pozoruhodné nielen preto, že v tom bolo trochu erotiky v priamom prenose, ale pripomenulo, že s tou obuvou mala slávnejšieho predchodcu.
Poslankyňa to možno netuší, ale išlo o Nikitu Sergejeviča Chruščova, vodcu atómovej veľmoci, predsedu sovietskej vlády, ktorý v roku 1960 na pôde OSN ohúril nie nejakým jadrovým kyjakom, ale inou zbraňou. Topánkou, ktorou zlostne a energicky búchal o pult, lebo podobne ako jeho nasledovníčka Cigániková, protestoval. On proti prejavu istého delegáta.
Presne neviem, čo inak nežná Janka šepkala podpredsedovi Blahovi, nonšalantne opretá svojou hruďou o jeho rameno, ale Nikita sa „nekašľal“. Nejakému Sumulongovi, vedúcemu delegácie zo štátu pozostávajúceho z vyše 7 tisíc ostrovov, na plné hrdlo vykričal, že „si chudobný Filipínec ! Hlúpy poskok a lokaj imperialistov !“
Naša poslankyňa má čo doháňať, keď nabudúce podnikne trestnú výpravu podobného charakteru. Verbálne zrejme zaostáva. Keby však siahla na iné ošatenie, ona vie, čo mám na zreteli, dozvedeli by sa o tom aj v tom OSN. Avšak, čo keď sa v blízkosti znenazdania, ako to bolo v inkriminovanej chvíli, neobjaví jej dakedajší šéf a ona neutečie s výkrikom, že „Ježiš Mária, Matovič !“ Potom si črievičky obuje, misiu nedokončí a nedozvieme sa, ako to vlastne myslela. Večná škoda !
Prečo vlastne s odstupom času sa vraciam k poslankyni Cigánikovej, keď medzitým vypukli aj iné udalosti, možno viac alebo menej pikantné ? Najmä preto, že u nás na Slovensku stále zúri informačná vojna. Ono útok bosou nohou a odhaleným kúskom ženského tela tiež patrí do arzenálu ovplyvňovania verejnosti, ako to robia médiá.
Časť občanov /na strane koalície/ Janku nepochváli, ale tá druhá /opozičná/ možno výska nadšením. Nebála sa, smelo vyštartovala zo svojej poslaneckej stoličky, len tajničkou ostáva, čo tie topánky v ruke. Prečo si ich neodložila na pult Blahu, ale Šimečku ? Je za tým niečo ? Možno bodrá poslankyňa vystúpi na najbližšom mítingu a náležite všetko objasní. V spojení so znásilnením a premlčacími lehotami.
Čiže, aby si občan lámal hlavu nad tajomstvami parlamentnej politiky…. Televízny Havran sa možno dodatočne pustí aj do tejto ožehavej témy a radorečná, aktuálne Sulíková poslankyňa, nám to vytmaví. Problém vidím v tom, že RTVS, ktorá usilovne vysiela Havranovu reláciu v protivládnom duchu, s jednostranným obsadením, bez možnosti polemiky, podobne ako „nepolitická“ silná ženská zostava, sa bude naďalej smiať zo slabosti vlády.
Verejnosť to už nebaví. Pokiaľ ide o mňa, kým sa nedozviem, že dramaturgia verejných médií pozve do relácií, vyváženú naozaj silnú zostavu, keď na jednej strane bude sedieť napr. klenot slovenskej žurnalistiky a historik Eduard Chmelár, spolu s ním aj niekto ďalší, kto už dlho nemal šancu, a na strane druhej hoci Leško a jemu podobní, vypínam televízor.
Kto sa bojí hoci aj ostrej polemiky ? Veď otvorená diskusia je korením inteligentnej publicistiky s jasnými výsledkami. Vedia to v USA a v mnohých štátoch, prečo u nás sme zadubení ?
Inak nám ostanú len topánočky alebo baganče ako silné argumenty. Len aby sme zatiaĺ celkom nezhavraneli..
Celá debata | RSS tejto debaty