Na tomto priestore som dnes plánoval príspevok Čaputová bez štafetového kolíka. Príde to na rad zajtra. Tá situácia v „krajine slovenskej“ je tak veľmi hustá, že žiada sa mi odťažiť to, nadnesene a aspoň so štipkou zábavy priniesť dôkaz, že netreba sa len durdiť, hnevať, nevmestiť sa do kože, ale zasmiať sa. Najprv si utiahnuť zo seba a potom láskavo a žičlivosťou z druhých. Tak ako to už takmer 20 rokov robia Susedia. Áno, tí z televíznej obrazovky.
Prečo sa tento nenáročný spôsob zábavy stal na Slovensku fenoménom, teda mimoriadnym, neobyčajným javom a úkazom pre státisíce divákov ? Skúsme pohľadať odpoveď, lebo ak sa dvaja hlavní protagonisti a tvorcovia možno trochu poharkali, ak nie, nech prepáčia, čo prinieslo absenciu, opäť sa rozbehli a bolo by fajn, keby dokázali pokračovať.
Čo pokladám za veľmi zaujímavé a svojím spôsobom aj novátorské, je to, že z obrazovky sa na ľudí valia denno-denne jednotlivé kúsky, a to systémom mišmaš, teda miešaninou. Jedna z najkrajších slovenských herečiek, v seriáli zvaná Zuzka, sa vám večer zjaví ako zrelá dáma, čo jej na príťažlivej ženskosti neuberá, na druhý deň ju vidíte ako dievčinku a ešte zajtra opäť vysielajú diel spred povedzme desiatich rokov.
A čo „malá Maďarečka“ Ildikó ? Zub času jej bol tiež milostivý, temperamentu akoby pribudlo, a to ešte skrýva rezervy. Keby sa odbrzdila a spustila päťminútový monológ prešpikovaný nadávkami, na čo je maďarčina obzvlášť bohatá, to by bol harmatanec. Po maďarsky harmatián.
Dvaja ústrední chlapi, t. j. Fero a László sa nemenia, mužnejú. Ten prvý občas vezme do rúk pušku, ale neubližuje, ten druhý hrá naivnejšieho z dvojice, stoicky inkasuje zauchá od svojej drobnej polovičky. Keď ho podozrieva z nevery, argumentuje vyznaním, že šak ja ťa lúbim. A Marta ? Svojím typickým hurónskym smiechom dokazuje, že spontánne sa smiať možno aj vtedy, keď na to nie je dôvod. Aj ďalšie postavy sú vydarené, vrátane nezabudnuteľného poštára, či svokier. Meno Gyuri z titulku sa tuším nevyskytuje, ale čo nebolo môže byť.
Niekto by povedal, že no a čo. Obyčajný sitkom. A nevzniká pocit, že Susedia vlastne podarene kopírujú susedské vzťahy medzi dvomi národmi, ktoré kedysi dávno žili vedľa seba v monarchii a potom sa osamostatnili ? Ak sa v sitkome najprv dobre a šťavnato všetci pohádajú, nezabudnú prísť s pokorným ospravedlnením. A tí druhí konajú tak isto. Aj v takej Dunaszerde /jasné, v Dunajskej Strede/ to na futbale občas poriadne zaiskrí, ale nezdá sa vám, že sa oba tábory vedia stretnúť v krčme ? A nepobiť sa ?
Bodaj by Susedia /na obrazovkách/ nikdy neskončili. Možno sa im to prihodí, ale ak je niekto bez manžela, manželky, priateľov a známych, bez susedov iba málokedy, ak nežije ako pustovník kdesi na samote. A národy ako susedia ? Boli a budú. Veru, akí sme, takí sme a budeme.
Na záver – v sitkome Susedia je aj trochu erotiky/tak akurát/, málo politiky /takmer vôbec/. Aj táto relácia sa prispôsobuje faktu, že politická satira vymizla. V Nitre majú vynikajúceho imitátora, čo keby to rozfofroval ? Tém a osobností na porcovanie je habadej. Čo tak oživiť klietky hanby, do ktorých kedysi umiestňovali chybujúcich ľudí ? Ak námestie buráca, že „do basy“, tie klietky by boli lacnejšie. Lenže, tí, čo to kričia, vedia, čo kričia ? Pre koho by napokon boli tie klietky…
Tak – a sme v závere. Od nenáročného a milého sitkomu to zviedlo k tej nešťastnej a frustrujúcej politike. Bude tomu koniec ?
Celá debata | RSS tejto debaty