milanjan7

Čím začať ? Kriedami alebo politickými elitami ? Na prvý pohľad sa môže zdať, že to sú vzdialené témy. Kdeže… Známa osobnosť Vladimír Palko, ktorého múdre a triezve úvahy rád čítam, v kontexte s kriedovou „revolúciou“ ten prvotný výstrel na spôsob Aurory nazval slovom „prasačina“, čo on i ja pokladám za najslušnejšie slovo v danom kontexte. Pri použití originálneho slovného spojenia na chodníku pred gymnáziom v Poprade si treba merať krvný tlak. Rovnako aj pri výroku poslankyne za progresívcov, ktorá sa vyskytovala pri umelecky nadanom kresličovi a aj hudobníkovi študentovi Murovi. V dnešnej televíznej debate /Anka/ sa dala počuť, že to na chodníku je „názor.“ A šľak by to trafil, povedal by už zosnulý Satinský. Ešteže sa toho nedožil.

V čom vidím malý a veľký problém ? Tú kriedu zmyje dážď. Politické elity, ktoré niekedy vznikajú po revolúciách rôzneho druhu, sa však môžu vynoriť aj tak, že ich protagonistom sa stane – Muro. A jemu podobní. Neznámy študent a vzápätí morálny etalón a tribún takej udalosti, akou je spomienka na študentov v Prahe v roku 1939. Keď z plného hrdla kričal o tom bátí sa, túto okolnosť spojenú s nacistami neuviedol. Ktovie, či o tom niečo vie. To, že bol takmer hlavným rečníkom na Námestí SNP v hlavnom meste, je pozoruhodná záležitosť. Rozhodne najviac upútal. Možno ho ktosi z partie okolo progresívcov predurčil, aby vstúpil do politiky. Má na to právo, veď copyright na ten výstrel mu už nik nevezme. Udal tón oslavám. A cestu medzi politické elity má vydláždenú…

Ak si všimneme, ako vznikajú politické elity u nás, predchádzajúce riadky vyzerajú smiešne, len aby nás smiech neprešiel. V západných demokraciách na rozdiel od nás politické elity nie sú náhodne okoloidúci chodci. Vstup do politiky je výsledkom dlhodobého procesu. Musí ísť o postupné budovanie odbornosti, pôsobenie v komunálnej politike, v mimovládnych organizáciách, univerzitách alebo parlamentných kanceláriách, a pod. Elita teda vzniká v prostredí, ktoré je pripravené vychovávať lídrov – nie z večera do rána. Politika je profesiou a nie arénou pre krik, exhibicionizmus alebo rodinkárstvo. A už vôbec nie pre teatrálnosť, ale kompetentnosť a dlhodobá reputácia je vstupenkou nahor. Muro, Muro, hodili ťa do vody a netušili, ako ich zdiskredituješ. Alebo rafinovane kalkulovali, že v porovnaní s tebou aspoň vyniknú ? Uvidíme na preferenciách.

U nás na Slovensku sa elity často nereprodukujú, ale recyklujú ako náhodný výber, rýchlym vzostupom mediálnych fenoménov, pri absencii politickej kultúry a vnútornej disciplíny strán, dominancii emócií nad expertízou. A rezultátom je nie elita, ale elitoid, t. j. zmes populizmu, osobných konfliktov a improvizácie. Bola by tu jedna cesta, hoci patentovať si to nedám. O Murovi už niečo vieme, stačilo sa dívať a počúvať. A čo vieme o ďalších, ktorí sa naňho zaľúbene a s pochopením pozerali na tribúne ? Áno, ochrana osobných údajov. Keď však niekto sa vnorí do politiky, mal by strpieť, ak sa novinári začnú hrabať v jeho minulosti za účelom zistenia, aký bol. Či už pri poctivom výkone obuvníckeho remesla alebo či ako holič bol milý, ale len preto, že, povedzme, inkasoval prehnané tringle, iný bol na strednej škole a dobre by bolo vedieť, aký bol k študentom a študentkám a ešte ďalší, či sa postaral o rodičov v starobe alebo ich strčil do útulku alebo naopak, bol a je vzorným rodičom, a pod.

Slovom, ľudia to pociťujú tak, že nemáme dobrých a slušných ľudí v politike, česť výnimkám. Lebo chýba profesionalizmus systému. A ak sa prejaví kontinuita, hneď to odsudzujeme ako rodinkárstvo. Byť synom alebo dcérou politika nie je hanbou, ale dieťa by malo vyrastať v podmienkach politickej diskusie, občianskej zodpovednosti, vzdelania, verejnej služby, pestovania charakteru.

Nože, kolegovia investigatívni novinári z mainstreamu. Začnite u Mura, ak ste ho začali piplať. Navštívte rodinu, spolužiakov a spolužiačky, možno by pomohla aj správa o povesti z mestského úradu. Toto sú piliere. Ak chýbajú, ďalšej bizarnosti /a hanbe/ sa nevyhnete.