Vo včerajšom príspevku pod titulkom Pokrytectvo šéfredaktorov som sa pozastavil nad tým, že zverejnený text asi dvadsiatky šéfov médií, emotívne prezentovaný aj prečítaním na zhromaždení pri spomienke na zavraždeného kolegu novinára Kuciaka a jeho partnerky, je predovšetkým protivládnym pamfletom. Nemyslím si, že bolo treba tragickú udalosť zneužiť na tento účel. Nepatrí sa to.
Chcem svoje úvahy doplniť faktami, ktoré svedčia o tom, že nielen pokrytectvo, ale aj falošnosť prístupu je niečo, čo naozaj nerobí dobré meno spolutvorcom verejnej mienky. Ak sa aj taká mimoriadna udalosť, ako siahnutie na život robí len preto, aby sa niekto viezol na spoločnej vlne najmä progresívnej nenávisti a pomsty za prehraté voľby, to je odsúdeniahodné.
A tak tie fakty. Najprv si povedzme niečo, o čom nemožno pochybovať. Aj keď v prípade Kuciak nie je ešte všetko jasné a niečo možno naveky ostane pod pokrývkou, jedno nemožno spochybňovať. Ak panuje všeobecná zhoda, že žurnalista zahynul v kontexte so svojou aj investigatívnou činnosťou, podarilo sa ho eliminovať. Áno, škaredé slovo – zlikvidovať ho. Fyzicky. Aby ďalej nevŕtal do vecí, ktoré môžu byť pre niekoho nebezpečné.
Páchateľom je zrejmé, že zvolená cesta sa ukázala byť účinná, aj efektívna, ale aj pre nich tragická. Ak niekedy opustia brány väzenia, budú starcami a starenkami /v prípade zainteresovanej ženy/, s barlami alebo bez nich. Nenávratne zničený život novinára a jeho snúbenice, ale aj zničené životy tých, ktorí sa na zločine podieľali. Napokon, tak im treba, myslí si verejnosť, sami si zvolili túto cestu.
Klásť si otázku, či toto všetko vôbec stálo za to, je nenáležité. Avšak, je Janko Kuciak jediný prípad dôraznej eliminácie nepríjemného novinára ? Z hľadiska popravy, chvalabohu, áno, z hľadiska výkonu spravodlivosti treba dúfať, že odstrašujúci účinok je dostatočný, aby tu niekto poľoval na novinárov, ale nielen na nich.
Ak ide o eliminovanie „bezočivého“ novinára, novátori prišli na to, že existuje „elegantnejší“ spôsob. A šéfredaktori, ktorí sa vzácne zhodli na protivládnom texte, to vedia a ak vedia, sú falošní a účelovo ronia slzy. Nalejme si čistého vína. Istý novinár vie o tom svoje. Odhalil miliardové tunelárske zlodejstvo. Na súde si vypočul troch prísažných svedkov, že konkrétny pán sudca v predsudcovskom období bol pravdepodobne vodcom organizovanej zločineckej skupiny.
Ten sudca mal a má vzácne politické krytie. Parlamentná strana, ktorá sa dostala opäť do NR SR, ho v minulosti dokonca navrhla za člena Súdnej rady. Dostal až štyri hlasy zo 150 poslancov. Na školení v Omšení si zrejme dobre rozumel s bývalou ministerkou, ktorá s vážnou tvárou tvrdila, že sudca musel byť súčasne aj členom orgánov akciovky s tou vytunelovanou miliardou. Vraj chyba systému, nevedeli to „len“ päť rokov vymazať. Z okresného súdu ho pred pár dňami preložili do Bratislavy, aby sa venoval rodinným veciam. Jeho kumpán je len advokát, hoci bol právoplatne odsúdený za výtržníctvo. To len mimochodom.
Ide o iné. Ten sudca šípil nebezpečenstvo od investigatívneho novinára a v predstihu podal trestné oznámenie za ohováranie. Vraj o sebe čítal na internete. Dvanásť rokov bol chudák žurnalista obžalovaný, zničil si zdravie, zle to dopadlo na rodinu s deťmi, sám čelil najlepšiemu advokátovi v Bratislave – a ani si nikde v médiách neškrtol. Postupne síce vyhral , čo sa len dalo, od prvého stupňa, cez odvolací súd, ústavný súd a Štrasburg, lenže dvanásť rokov je fuč. Aj tá miliarda.
A čo je dôležité pri tom šéfredaktorskom tanci nad hrobom Kuciaka ? Iný novinár neskončil až tak tragicky, ale účel sa dosiahol. Obžalovaný novinár bol psancom a hoci bol členom všetkých novinárskych organizácií, aj jednej zahraničnej, kolegovia akosi nejavili záujem pomôcť. Ani šéfredaktori, ktorým chodili na stôl listy s jasnými dôkazmi, termínmi pojednávaní.
Nikto nemal nikdy čas. Je tam toho, veď ho nezabili… Dajte sa zlikvidovať, budete slávni a šéfredaktori sa od dojatia rozplačú ? Alebo to sú naozaj iba falošní pokrytci ? Pravdu povediac, jeden novinár sa našiel. Z RTVS. Dodnes to ľutuje, lebo naňho tiež usporiadali hon na čarodejnice.
Veľa je toho vôkol nás, čo nás tlačí kdesi k úplnému morálnemu dnu. Podrobný rozbor si netrúfam uverejniť, na to je geniálny Eduard Chmelár. Ešte vládze a má chuť.
Len aby to mu vydržalo čo najdlhšie.
Kuciak nebol investigatívec, ale ANALYTIK.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty