milanjan7

Odpoveď na otázku z titulku je na prvý pohľad až detinsky jednoduchá. No predsa Tarabu. A nie je tu náhodou nejaké čertovo kopýtko ? Nemienim sa hrať so slovíčkami, aj keď vo veci nejde o fazuľky.

Slovenský parlament včera teda väčšinovo vyslovil nedôveru Tomášovi Tarabovi. Zdá sa však, že v hlavách ľudí sa môže vyskytnúť určitá zaujímavá pochybnosť. Každý by mohol mávnuť rukou, ak by išlo o hlasovanie o šéfovi hasičov kdesi na dedine, čo je tiež významná funkcia, ak horí príbytok, ale nie ústavná.

Tak, o čo ide ? Národná rada hlasovala na základe predloženého uznesenia. Veľa sa o tom nediskutovalo, vlastne vôbec, totiž ani jeden z poslancov sa do rozpravy neprihlásil. Bránil sa iba Taraba, predseda SNS Danko nie celkom dôstojne mu oponoval. Ak si občan pozorne všímal priebeh parlamentnej schôdze, musel vziať na vedomie aj absenciu stanoviska príslušných parlamentných výborov z dôvodu, že neboli uznášania schopné.

Potiaľto by to však bolo v poriadku, lebo nie výbory vyslovujú nedôveru, ale plénum. Iné je dôležité. Ak spravodajca Hlina prečítal návrh uznesenia o hlasovaní, formuloval to ako vyslovenie nedôvery členovi vlády Tomášovi Tarabovi, povereného riadením ministerstva životného prostredia. Samotné hlasovanie NR SR pritom bolo oficiálne vedené ako návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády SR Tomášovi Tarabovi. Trochu inak. So známym výsledkom, t. j. 77 hlasov za.

Treba pripustiť, že podstatné je toto : naša Ústava SR nepozná „nedôveru ministrovi“ a „nedôveru podpredsedovi vlády“ ako dve oddelené politické funkcie. Podpredseda vlády je zároveň členom vlády. Ak NR SR vysloví nedôveru členovi vlády, prezident ho na základe toho odvoláva z funkcie člena vlády. Preto nie je potrebné prijímať ešte osobitné uznesenie o nedôvere Tarabovi ako podpredsedovi vlády. Tomu zodpovedá aj následný postup: Kancelária prezidenta už oznámila, že po doručení rozhodnutia NR SR ho prezident 30. septembra odvolá.

Zaujímavá je však formulácia samotného uznesenia. Ak si pozorný občan všimne rozdiel medzi titulkom či politickými vyjadreniami („nedôvera ministrovi“) a právnym textom návrhu, je to dobrá politologická otázka, či všetko je naozaj kóšer. Avšak, NR SR Tarabu neodvolala z jednej funkcie a druhú mu ponechala. Nedôvera sa týka jeho postavenia člena vlády ako takého. Podstatné je, že spravodajca Alojz Hlina skutočne pred hlasovaním nepredniesol formuláciu „nedôveru ministrovi“, ale„…vyslovuje nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Tarabovi, poverenému riadením Ministerstva životného prostredia…“ Možno iba nedopatrením neprečítal aj slovko SR, lebo tak znie oficiálny názov ministerstva. Alebo sa to dalo prepočuť?

A práve o tomto návrhu následne parlament hlasoval. Oficiálny názov parlamentnej tlače 1400 bol však návrh … na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády SR Tomášovi Tarabovi“. Aby istým „drobným“ zmätkom nebol koniec, pri samotnom hlasovaní sa situácia dostala do ďalšej zvláštnej roviny. Hlina ako spravodajca predložil na hlasovanie text o „členovi vlády“. No predseda NR SR Richard Raši potom výsledok interpretoval slovami:„…Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru ministrovi životného prostredia, podpredsedovi vlády Tomášovi Tarabovi.“

To je veľmi zaujímavý rozdiel medzi pôvodným názvom tlače, predneseným návrhom a konštatovaním predsedajúceho. Minimálne to je dôvod na rozpaky. Kľúčová je teda otázka, čo bolo vlastne schválené? Ústava SR v čl. 116 ods. 3 hovorí: „Národná rada Slovenskej republiky môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi vlády; v tomto prípade prezident Slovenskej republiky člena vlády odvolá.“

Ak teda bolo v hlasovaní schválené práve Hlinovo znenie „vyslovuje nedôveru členovi vlády Tomášovi Tarabovi“, potom je ústavný základ pre jeho odvolanie veľmi priamočiary. A presne toto podľa oficiálneho videozáznamu Hlina predložil na hlasovanie a parlament to následne schválil 77 hlasmi.

Je tu zbytočná búrka v pohári vody ? Čo keby určité pochybnosti dostal na stôl ústavný súd ? Lebo niečo tu je naozaj pozoruhodné. Kto sledoval iba ústne konštatovanie predsedu parlamentu Rašiho, mohlo to vyzerať inak: on povedal „ministrovi životného prostredia, podpredsedovi vlády“, zatiaľ čo hlasovať dal o „členovi vlády“.

Preto by som dnes uvedené aspekty syntetizoval z hľadiska korektnosti tak, že zrejme je rozhodujúce, ako predseda NR SR výsledok politicky slovne interpretoval, ale najmä presné znenie návrhu, o ktorom dal hlasovať, a presné znenie prijatého uznesenia. Formulované bez akýchkoľvek pochybností.

Čiže, už ostáva iba ospravedlniť sa tým hasičom…