milanjan7

Keby sa bežnému čitateľovi blogu adresovala kontrolná otázka, ktorá univerzita patrí medzi najrenomovanejšie na svete, určite by nezaváhal s odpoveďou. A keby sa pridala podotázka, kde vyštudovalo osem zahraničných panovníkov, najmenej tridsať prezidentov a premiérov, takmer polstovka nositeľov Nobelovej ceny, ale aj dvanásť svätcov, 18 kardinálov, 90 arcibiskupov, ba aj jeden pápež, okrem okamžitej úcty by nasledovalo slovko Oxford, presnejšie, University of Oxford, Anglicko.

Zaujímavé by bolo dozvedieť sa, koľko občanov Slovenska prešlo bránami slávnej inštitúcie. Vraj, takéto informácie o národnostnom zložení sa neposkytujú. Na šéfa Oxfordu a kancelára lorda Chrisa Pattena sa spojenie akosi nepodarilo získať a teda ostaňme pri tom, že slovenský politik Šimečka skutočne v rokoch 2008 až 2013 absolvoval magisterské a doktoranské štúdium.

Oxford je pre mimoriadne talentovaného slovenského študenta reálna možnosť, ak má dosť peňazí, ale treba začať s prípravou pomerne skoro. A dôležité je vedieť, že nejde iba o výborné známky, takmer samé jednotky na strednej škole sú samozrejmosťou. Okrem toho, Oxford vyberá študentov veľmi selektívne a podľa konkrétneho odboru.

V jednej dedinke na juhu Slovenska sa nachádza chlapec, ktorý je naozajstným talentom. Rodičia sa začali zaujímať, čo by bolo, keby… A čo zistili ? Oxford výslovne uznáva slovenskú maturitu, pričom požaduje výsledok „výborný“ vo väčšine predmetov. Zároveň však každý odbor stanovuje vlastné požiadavky na predmety a úroveň znalostí. K prihláške sa používa systém UCAS a pre Oxford je termín veľmi skorý — 15. október o 18:00 britského času v roku pred nástupom. Pri niektorých odboroch sa vyžaduje prijímací test a pri ďalších aj písomná práca. Vybraní uchádzači absolvujú v decembri pohovor, v súčasnosti spravidla online. Veľmi dôležitá je angličtina. Oxford vyžaduje vysokú úroveň a pri prijatí toto je nevyhnutné splniť.

Podstatnou vecou je, že slovenský občan žijúci na Slovensku je za bežných okolností považovaný za Overseas student, teda zahraničného študenta, nie za britského „Home student“. Oxford preto účtuje podstatne vyššie školné. Podarilo sa upresniť, že pre nástup v roku 2027/2028 Oxford uvádza pre zahraničných študentov podľa odboru školné približne 39 620 – 66 580 eur ročne. K tomu treba pripočítať životné náklady. Pre rok 2027/2028 sa odhaduje 1 475 – 2 175 eur mesačne, teda pri deviatich mesiacoch to je nemenej ako 13 275 – eur 19 575 ročne. A to ešte nie sú všetky možné náklady — treba rátať napríklad s cestovaním, vízom a zdravotným imigračným poplatkom.

Čo teda znamená päť rokov štúdia ? Vychádza to na školné približne 198 000 – 333 000 eur, životné náklady minimálne okolo 66 000 – 98 000 eur a spolu teda cca 264 000 – 431 00 eur za päť rokov. To je iba orientačný prepočet dnešných sadzieb — Oxford upozorňuje, že poplatky aj životné náklady sa môžu každoročne zvyšovať. Pri plánovaní ďalších rokov odporúča počítať približne s rastom životných nákladov.

Znamená to, že slovenská rodina z južného Slovenska musí mať automaticky k dispozícii štvrť milióna libier ? Možno nie, lebo Oxford má rozsiahly systém finančnej podpory, ale jeho najštedrejšie univerzitné programy sú primárne určené pre študentov s britským „Home“ statusom. Pre slovenského študenta je preto financovanie podstatne komplikovanejšie a predtým radšej treba preveriť konkrétne štipendiá dostupné pre zahraničných študentov a príslušný odbor.

V každom prípade ide o to, že oxfordský sen si žiada poriadny balík státisícov. Odkiaľ ich vziať ? To najlepšie vedia tí, ktorí Oxford zažili a „dobyli“. Inak, na internete sa dá vypátrať, že medzi absolventov patria aj ľudia z malých dedín a aj z juhu Slovenska. Istý Patrik z obce pri Prešove to dotiahol po magistra, chemik zo Štúrova Peter nielen kompletne vyštudoval, ale zároveň pracoval vo výskume, čo mu uľahčilo financovať. A takto by sa dalo pokračovať.

Teda, sen sa dá naplniť, len tie peniaze…Možno by poradil Michal Šimečka.