milanjan7

Ďalšie riadky budú v nadľahčenom tóne, so špetkou irónie, bez menovania osobností, ktorých sa to týka, so snahou vniesť do trúchlivej situácie prešpikovanej nenávisťou, zlobou a zákernosťou trochu satiry. Aj keď dochádza k paradoxu, k výsledku, že to je tanec nad plačom.

Žiaľ, to tu ešte nebolo. Mnohí novinárski kolegovia, najmä tí, ktorí toho v živote veľa preskákali, netaja sa tým, že už rezignovali. Nevidia východisko z marazmu, v ktorom sa ocitla spoločnosť, keď vecné argumenty sú bezvýznamné, ak oponenti v televíznej debatnej relácii absolútne nedbajú o podloženie svojich tvrdení faktami. A moderátori sú slabučkí, väčšinou predpojatí a keby sa aj usilovali usmerniť súboje, napokon sa ocitajú v trápnej úlohe. Jednoducho nevedia ako dosiahnuť, aby divák z toho niečo mal, keď prekrikovanie a zvyšovanie hlasu má prednosť pred pokojnou a argumentačne vyváženou diskusiou.

Neviem, či som správne zachytil, že na balkóne parlamentu počas posledného rokovania o dôvere vláde hosťovali školáci. Keď to, čo videli a počuli od ústavných činiteľov, t. j. od ľudí, ktorých občania poverili riadiť štát, má byť vzorka toho najlepšieho, príkladom správania, naopak, keď prevláda vykrikovanie, búchanie do lavíc, bučanie. A to, čo je najhoršie, je to, čo sa nedá zažiť možno ani v najzapadlejšej krčme pred záverečnou, totiž smrteľná nenávisť v očiach.

Prenesme sa na chvíľu do európskeho parlamentu. V ostatnej relácii s Králom na ťahu udrelo do očí aj niečo iné, síce jemnejšie, ale rafinovanejšie. Bežný človek sa zamýšľa, čím si vyslúžili mladé dievčatá a ženy svoje desaťtisícové platy. Aké prednosti prejavili, že berú viac ako premiér či prezident. Asi to bude niečo mimoriadne. Vzhľad ? Nie každému sa páčia blondínky, v tom to zrejme nebude. Rétorické schopnosti ? Ani to nebude ono, lebo keby sa takto konfrontačne správali k svojim manželom v kuchyni, ich spolužitie by nevydržalo ani týždeň.

Možno som na to prišiel. Už viackrát sa dalo vypozorovať, že istá časť politického spektra nadužíva účinné metódy, ako minimálne zneistiť oponenta. Treba si nacvičiť niečo, čo sa označuje za neverbálnu komunikáciu. Ide o reč tela bez použitia slov. Patrí sem mimika, gestika, posturológia, proxemika, haptika, paralingvistika. Tieto pojmy si možno vyhľadať na internete. Vedia to aj muži, ale keď si to nacvičia ženy, môže sa to stať zbraňou.

Laik by k tomu pridal aj cerenie zubov. Pardon, prehnanú demonštráciu pekného a zdravého chrupu. K tomu stačí pravidelná ústna hygiena a zubná pasta nie za tri obyčajné eurá, ale oveľa drahšia, čo si poslankyňa EÚ môže dovoliť. V spomínanej Královej relácii sa dalo narátať najmenej desať preexponovaných predvádzaní belostne sa lesknúcich zúbkov, čo by sa za iných okolností dalo označiť dokonca ako sexuálne harašenie. So sprievodom posmeškov.

Ak za enfant terrible /hrozné dieťa, postrach/ slovenského parlamentu podaktorí pokladajú istého Joža, má sa ešte čo učiť, aby zaujal, ovplyvnil politiku. Chýba mu sexepíl, z anglického slova sexappeal, t. j. schopnosť eroticky priťahovať a pôsobiť na okolie. A zúbky, okrem iného.

Záver ? Politickí marketéri budú mať čo robiť na prahu nových volieb a kampane…