Ten titulok príspevku vo svojom celku dáva dohromady geniálneho Hemingwaya a jeho stále platné úvahy o boji dobrého jednotlivca ako súčasti boja celého ľudstva, s istou slovenskou poslankyňou parlamentu. Hádam sa Jana neurazí, keď sa ocitá v uvedených súvislostiach. Naopak, možno ju to poteší. Problém je v tom, že dosť ťažko vieme ustáliť, kto je ten „dobrý“. Spisovateľ, ktorý to dá do presvedčivej umeleckej podoby, sa často nerodí.
Neodchádza sa od témy, keď pôjde o to porovnať slovenskú vládnu koalíciu s ambicióznou opozíciou. Niet najmenších pochybností, že Ficova ekipa to nemá ľahké. Bola demokraticky ustanovená, ale ukazuje sa, že kovidové šialenstvo možno bolo len prechádzkou ružovým sadom v porovnaní s tým, čo sa deje teraz a čo ešte môže prísť. Ak sa podarilo jednému z vodcov opozície položiť na lopatky Cigánikovú, hoci to takto zrejme nemal v úmysle, to ešte ani zďaleka nevypovedá o sile tých, ktorí sa chystajú do vedenia štátu. Skôr pôjde o to zakryť slabosti. A bezradnosť. Skúška ohňom prichádza a oddanosť Zelenskému a nečlenskému štátu únie sa môže vypomstiť a ukázať, že vlastne ten Robert mal v mnohom pravdu.
Zemepisne rovnako blízko ako Ukrajina je nám aj Maďarsko. Mnohé nás spája, aj keď v minulosti rozdeľovalo. Stojí za to citovať niekoľko výrokov premiéra Orbána na adresu Ukrajiny, Ukrajincov a ďalej slúžiaceho prezidenta ? Internet je toho plný, tak aspoň jedna Viktorova myšlienka : „Spávam dobre. Ukrajinský prezident ma vydiera a zastrašuje, ja však vždy budem na strane záujmov Maďarov a Maďarska“. Keď k tomu prirátame zjavné používanie ropy, plynu a pod. ako zbraní, čo už čoraz viac chápu mnohí, napr. aj také Nórsko, aj tu bude musieť prejsť naša opozícia skúškou. A prispieť, aby na lopatkách sme napokon neskončili všetci. Ak pravda, nejde len o to, vyskočiť na cválajúceho koňa. A čo bude potom, o tom potom ?
A už len tie desiatky miliónov dolárov, eur a kíl zlata, čo zaujímavo putovalo na Ukrajinu cez Maďarsko. Na sociálnych sieťach to veľa ľudí nechápe a zadržiavanie nákladu dokonca označujú ako lúpež… Nech sa o tom vyjadrujú odborníci. Aj laici vedia, že ide o chúlostivé veci. Mnohí si ešte pamätajú, ako to robili zlí komunisti prostredníctvom colníkov, ktorí striehli, aby socialistický turista nepreviezol viac peňazí ako mal pridelené. Istý sused na to doplatil pošramoteným kádrovým posudkom a dokonca ani garáž mu nepridelili. To len preto, že na konci colnej prehliadky si už vydýchol, ale predčasne. Skúsený colník mu otočil kravatu a hľa – západonemecká stomarkovka !
Zlých komunistov už niet, ale ani dnes si človek nevie predstaviť, aby do tretieho štátu cez druhý štát prevážal kufre plné peňazí, zlata a podobné fajnovosti. Alebo to niekto skúsi ? Takže, čudujeme sa Maďarom, keď išli odpadnúť, čo uvideli v dodávkach ?
Z priestorového hľadiska je autor týchto riadkov už na konci a to sa nezmienil o Blízkom východe. Zbytočne veľa miesta zabrala Cigániková…
Celá debata | RSS tejto debaty