milanjan7

Slovenská asociácia novinárov /SAN/ založená v roku 2000 využíva aspoň priestor svojej webstránky, lebo iné možnosti sú dlhodobo zarúbané, bez ohľadu, aká vláda bola pri moci, na publikovanie angažovaných príspevkov zacielených na presadzovanie svojich spoločensky prospešných zámerov.

Nevyhýbame sa ochrane plurality médií a slobode prejavu, ale aj ušľachtilému úsiliu pri podpore a rozvíjaní všestranného medziľudského porozumenia. Ak občas ideme viac do hĺbky,  prichádzame so skromným zamyslením, ako hľadať a nachádzať morálny kompas, ktorý svet potrebuje, aby prežil. Ak si to viac osvojí celá novinárka obec na Slovensku, poteší to každého. Veľmi to treba. Aby si novinári získali dôveru verejnosti, lebo súčasný stav je žalostný. A nejde napr. iba o tému  hrozby horúcej vojny, stačí aj tá obchodná, ktorá už vypukla v celosvetovom meradle. 

Dajme teraz bokom globálnu politiku, lebo politikom prináleží zodpovednosť, aby riešili otázky kolektívnej bezpečnosti a výzvy o. i. vyplývajúce z prvých závažných krokov nového amerického prezidenta. Rozmeňme na drobné, čo sa týka nás žurnalistov, lebo sa nemôžeme za nič skrývať. Podaktorí z nás si dobre uvedomujú, ako každodenne ovplyvňujú myslenie  a konanie ľudí, riadia sa svedomím a zdravým rozumom, ale sú aj takí, zrejme ešte tvoria väčšinu, ktorí akoby toto nevedeli a hádžu do „placu“ krkolomné a rafinované propagandistické fígle. Pred pár dňami sa dalo všimnúť, že ak na prvom mieste ako vzor by mali byť verejnoprávne médiá, práve tu sa dosť vážne zlyháva. Ak sa jeden moderátor urazí alebo neznesie kritiku, rieši to útekom z moderovania obľúbenej relácie Sobotné dialógy, ľudsky by sa takýto krok dal pochopiť. Aj to, že vraj sa láskavo vracia na svoje miesto. Pre väčšinu poslucháčov však ostalo šokom, že vedenie STVR reláciu dočasne zrušilo, lebo údajne nenašlo náhradu. A že naozaj ? Myšlienka, že keby sa  takto „abdikovať“ rozhodol rušňovodič, nechodili by vlaky, je možno trochu nepodarený sarkazmus, ale čosi vystihuje. 

Odpozorovať sa dá aj iné. Akoby naše televízie si uvedomovali, že treba čosi robiť, aby nezmeškali rýchlik. Napr. JOJ sa usilujú – to uvádzam v dobrom – aby sme v nedeľu obedovali skoro ráno alebo až večer. Už štyri diskusné relácie, od desiatej dopoludnia až do štrnástej hodiny  – zrejme to je trochu presolené. No sú aj takí, ktorí si pripomenuli, ako pred rokom 1989 sa práve v uvedenom čase vysielala taká aj onaká Angelika, aby sa nechodilo do kostola alebo menej ľudí. prišlo na nejakú manifestáciu. Úroveň tých tradičných relácií poznáme, nové sa ešte len kryštalizujú. Treba odmietnuť nejapné a podpásové  útoky na moderátorku Lenku Ježovú, ktorá v premiére novej relácie si sadla oproti premiérovi Ficovi. Vraj ho nechala rozprávať… V inej televízii  sa podobne prezentuje aj skúsený matador  Peter Bielik a nie je to na škodu. Pochopil, na rozdiel od mnohých kolegov, že nemôže byť ako nemúdry kňaz, ktorý pri spovedi neustále skáče do reči, napomína, kára. A dozvie sa menej ako by mohol. Europoslankyňu Juditu Laššákovú Bielik rozumne nechal rozbehnúť sa, len jemne usmerňoval, a ukázalo sa, že do Európy sme poslali múdru pani. 

A už len zovšeobecňujúci záver. Ako soľ Slovensko potrebuje niečo, čo by nás zjednocovalo a dávalo dokopy, ak ide o životne dôležité otázky. A toto viac ako inokedy potrebuje aj celý svet. Chýbajú nám morálne autority ? A čo takto spomenúť si na prejav pápeža Františka na začiatku tohto roku ? Tak po kresťansky zaťal do živého, keď povedal, že také činy, ako atentát na slovenského premiéra Roberta Fica a nového prezidenta USA Donalda Trumpa vyplývajú z podnecovania nenávisti na základe falošných správ a skresľovania informácií.

Obrazne povedané, slová pápeža  by sa mali aj novinári učiť naspamäť, lebo súčasná atmosféra  na planéte naozaj podkopáva pocit bezpečia ľudí, ohrozuje občianske spolužitie a stabilitu celých národov.

/Prevzaté z webstránky Slovenskej asociácie novinárov z 5. 2. 2025/