milanjan7

Často sa aj na tomto blogu píše prešpekulovane, debaty v televízii sú neraz akademické a iba obmedzene zrozumiteľné značnej časti verejnosti. Preto nasledovné riadky budem koncipovať zjednodušene, na pohľad až detinsky. Lenže, položím hneď na úvod otázku – keby sa robil seriózny prieskum, koľko opýtaných by vedelo o novinárskej obci na Slovensku možno to najpodstatnejšie ? Totiž, či majú organizáciu na stavovský spôsob.

Veru vždy mali. Do zmien v novembri 1989 to bol Zväz slovenských novinárov. Následne vznikol Slovenský syndikát novinárov spriaznený s aktuálnou mocou. Ten sa nerozpakoval štylizovať do následníctva a odsunúť na úplne vedľajšiu koľaj prípadných konkurentov, najmä Slovenskú asociáciu novinárov /SAN/. Keby len odsunúť – všetok majetok si uchmatol syndikát. Nie ako Mečiar, keď pri delení štátu dbal o slovenský aspoň tretinový podiel.

A čo ďalej ? Neradno ísť do podrobností, verejnosť to až tak veľmi nemusí zaujímať. Možno len tých, ktorí chodili na pivko na prízemí budovy na Župnom námestí. Na priečelí sa skvel nápis Dom novinárov. Či ten nápis sa zachoval, nie je podstatné. Ak dom vlastnili novinári, už len nostalgicky sa naň pozerajú a vedia, že nový majiteľ odkiaľsi z Kanady možno ani nevie, čo má a z čoho to pochádza. Svojou šikovnosťou alebo prefíkanosťou a vďaka babráctvu tých druhých si pripísal viacmiliónovú lukratívnu budovu, ktorú v „revolučných“ rokoch štát daroval žurnalistom.

A už roky veľká časť z nich, vyše 800 členov SAN sa nemá kde schádzať. To, že ide aj o postarších ctených novinárov je dôležité pripomenúť, lebo natriasať sa ako niekto sa nevedia alebo nevládzu a preto sa im štát neovďačil nejakým tým centom z dotácií. A čo často povýšeneckí syndikátnici ? Fungujú vôbec ? To asi vedia len sami.

V decembri SAN chystá významnú schôdzu. Popri zriadení Etickej komisie pôjde aj o to, ako lepšie využiť naakumulovanú energiu tých stoviek úctyhodných členov, ktorí roky trpia tým, že k printovým médiám nemajú prístup a rozhlas alebo televízia ? To je ešte smutnejšie. Keď nás čaká konsolidačná smršť, nemala by nasledovať aj mediálna ? Ešteže začína dobre fungovať webová stránka.

A už len na záver tohto zamyslenia. Naozaj nám vládne Fico ? Nie náhodou médiá a tí, ktorí ich vlastnia ? Sú u nás aj ľudia, ktorí možno oprávnene nevedia prísť na chuť žurnalistom. Ibaže, povedzme si otvorene – keby „zmizli“ zo sveta všetky médiá, nedozvedeli by sme sa ani o povodni na Dunaji, ak nebývame v hlavnom meste.

Pravdaže, tých ktorí by aj v takom prípade a ešte usilovnejšie pôsobili na myslenie, by sa našlo ešte oveľa viac. Nie je náhoda, že na masovom rodinnom pochode v Košiciach slúžili sväté omše až sedemnásti biskupi a dva vikári. Aj pápežov list prečítali. Vedia, že ovečky chcú niečo počuť. Nič v zlom, bohu vďaka aj za to.

Takže, aj novinárov nám treba. Niečo by bolo treba vedieť aj o príprave týchto „kádrov“. Tak ako sa z človeka, ktorý sa záhadne dostal na medicínu a nemá zabudovaný empatický vzťah k inému človeku sa nikdy nestane dobrý lekár, ani dobrý novinár nespadol z neba. Navyše, keď ho držia pod krkom bohzná akí vlastníci a odkiaľ sú.

Napriek tomu je na čom stavať. Dôveru si treba získavať. Aj to je jeden z veľkých cieľov Slovenskej asociácie novinárov /SAN/.

Už je načase, aby na spomínané podujatie si našla cestu aj kamera STVR.