milanjan7

Ak v niečom náš slovutný prezident Pellegrini má pravdu, je to náznak obavy, že to, čo sa deje v parlamente, by sa mohlo preniesť aj do ulíc. A tu sa žiada niečo doplniť. Tragédia by mohla mať netušené rozmery a tomu národu už nič viac nechýba k šťastiu.

Či si to dostatočne uvedomujú tí, ktorí usilovne prikladajú polienka k ohňu v blízkosti sudov s benzínom, nevedno. Sú len dve možnosti. Buď to nevedia a ani toto sa nedá vylúčiť pri známej inteligencii viacerých, alebo to veľmi dobre vedia a potom to sú politickí dobrodruhovia a treba ich zastaviť. Kým nie je neskoro. Pravdaže, v tejto chvíli azda každý čitateľ sa začne zamýšľať, koho zaradiť medzi politických dobrodruhov. A ako to zastavovanie robiť tak, aby sa nenabúrala demokracia. Koho teda zarátať medzi nebezpečných avanturistov. Koalíciu alebo opozíciu ? Je veľmi nevďačné zaoberať sa týmito myšlienkami, keď hádam polovica národa si myslí jedno a druhá presne opačne. Keď jedna časť je silne ovplyvňovaná spriaznenými médiami a druhá má povedzme trochu ťarbavejších rečníkov. Alebo krajšie poslankyne. Alebo na druhej strane agresívnejšie. To len ako príklad, čo všetko môže zohrávať svoju úlohu. Najlepšie bude ponechať priestor na úvahy verejnosti. Veď na Slovensku máme veľa múdrych ľudí a napokon odpovede vždy dávajú voľby. Už o dva roky, pretože sa neukazuje, že to bude skôr, keď sa to všetko vyvŕbí.

A tu sme pri koreni veci. Vyvŕbí… Lenže čo z toho, keď tí, ktorí väčšinovou vôľou ľudu vládnu, musia čeliť nie zdravej súťaživosti, ale až živočíšnej nenávisti, z ktorej ide strach. Dnes sa to týka jedných, po nových voľbách možno druhých a bude sa to opakovať ? Ďakujem pekne. Kdesi je veľká chyba. Ako dosiahnuť, aby konfrontácia sa zakladala na lepších myšlienkach a riešeniach ? Problém bude zrejme v tom, že to je oveľa ťažšie, ako zaplagátikovať parlament heslami o mafii. Kedysi istá premiérka uzemnila svojho politického partnera odkazom, aby lepšie držal balónik. Ešte nevedela, že nástupcovia tohto politika dokážu viac. V jednej ruke mobil, v druhej plagátik. Vyvíja sa to pekne.

A východisko ? Aby aj deti a citlivejšie povahy mohli sledovať, ako sa správa výkvet národa slovenského vo vrcholnej zákonodarnej ustanovizni ? Asi sa nemýlim, že zmenou rokovacieho poriadku sa to nespraví. Istý politológ sa dnes v jednej z televízií vyjadril, že to, čo sa udialo, časti národa sa to páči. Asi mal na zreteli Jánošíka. Ide o to, že lietali fľaše /prázdne, našťastie/, zovreté päste len len, že nerozbíjali ctené nosy, tomu, čo to celý čas „len“ filmoval mobilom, až tak prekážala tesná blízkosť hrude kolegyne z iného tábora, že takmer zamdlieval, iná poslankyňa, ktorá od detstva kašle, sa sťažovala /s prepáčením, na smrad z alkoholu a cigariet/, rada od iného poslanca, aby si odsadla, nebola akceptovaná, skôr to vyzeralo tak, že radšej by obetovala mesačnú tuším sedemtisícovú gážu, aby nemusela trpieť. Pardon, v parlamente, nie v dákej podradnej krčme.

Hádam stačilo, ale niečo sa musí udiať. Čas aj s Vianocami, teda sviatkami pokoja, môže niečomu napomôcť. Hlavy a vášne možno vychladnú, aj keď to je skôr v rovine ilúzií ? Škoda, že nás radšej nečaká Veľká noc, keď sa šibe a polieva aj studenou vodou. Dievčatá a ženy, vrátane poslankýň, sú na to zvyknuté. A čo tak nielen symbolicky vylátať prútmi a do studených potokov hodiť chlapov ? Už vidím, ako Eduard Chmelár prevracia očami. Možno príde s kultivovanejším riešením trikrát a dosť aj pre politikov. Ibaže, tie koťuhy v parlamente si to neodhlasujú. Takže, radšej počkať na Veľkú noc. A dôkladné psychologické vyšetrenia. A prifariť to do lotérie. Zábava na desaťročie…