Premiér a biskup na rovnakej vlne alebo Nepríčetnosť a tvrdosť sŕdc nie je odkazom Novembra

V nasledujúcich riadkoch sa dotknem dvoch významných udalostí, ktoré sa počas 24 hodín odohrali pred našimi očami a tak alebo onak sa dotýkajú aj reminiscencií na 17. november 1989, čo si pripomenieme po víkende. Opriem sa o posolstvo, ktoré z trnavskej Novény poslal Slovensku diecézny biskup Viliam Judák a z popradského stretnutia so študentmi premiér Robert Fico.

Nech mi čitateľ odpustí netradičný pohľad na to, čo sa deje okolo nás cez jednu osobnú skúsenosť. To aj preto, že sa chcem vyhnúť klišé o štrnganí kľúčami v slávnom Novembri a dnes. Vtedy desaťtisíce na námestiach, teraz sotva tridsať študentov a študentiek v Poprade. To druhé bez ďalšieho komentára. Začiatkom 90-tych rokov som účinkoval spolu s mladým kňazom Judákom na besede v televíznej relácii. V jeho embéčke som sa viezol do Nitry. A dodnes si myslím, že múdrejšieho a slušnejšieho človeka som ešte nestretol. Toto prišlo na um aj pri sledovaní priameho prenosu z trnavskej Novény, ktorú celebroval dnes už diecézny biskup Viliam Judák.

Stojí za to citovať zopár myšlienok tohto človeka, o. i. aj vynikajúceho vedca. “ Nie je možné nevidieť ľahostajnosť niektorých predstaviteľov štátov, ako sa niekedy bezmocne, niekedy cynicky pozerajú na ničenie človeka a nevinných detí… Na spoločenskej úrovni už definitívne skončila schopnosť diskutovať, počúvať sa, chápať sa, spoločne hľadať najvýhodnejšie riešenia, bez straty ľudskej podstaty a dehumanizácie… Otvorená vojna sa odohráva aj u nás doma, v spoločnosti, politike, aj v našich farnostiach, rodinách… Aké démonické besnenie a nenávisť v mediálnom priestore zúri pri ústavných zmenách o dvoch biologických pohlaviach… Nepríčetnosť a tvrdosť sŕdc je najhoršou chorobou, potrebuje urgentné uzdravenie… Dnes značná časť Slovenska tlieska a nasleduje študenta, ktorý píše na chodníku neslušné výrazy a uráža jedného z najvyšších predstaviteľov politickej moci, demokraticky zvoleného…

To je len zopár zásadných myšlienok z úst celebrujúceho biskupa. Normálny človek, bez ohľadu na svoje náboženské presvedčenie, sa musí pod všetky podpísať. Literát a filozof by povedal, že ide o všeobjímajúce posolstvo. Ani toto nechcem ďalej komentovať, nech si to ľudia sami usporiadajú vo svojich mysliach, na základe zdravého rozumu, životných skúseností. Keď teraz uvediem, že na spoločnej vlne s arcidiecéznym biskupom bol pár hodín predtým pri stretnutí s popradskými študentmi aj premiér Robert Fico, už to vidím, čo sa stane v mainstreame a kooperujúcej politike. Ako to spieval nezabudnuteľný Dibarbora, keď sa na hokej šinul celým telom k mantinelom ? Vraj zdvihne sa tornádo, sudca je /neslušné slovo…/

Poctivo som si vypočul a ešte raz prehral celú udalosť, keď premiér tohto štátu stál pred stovkou študentov a vyzýval na diskusiu, výmenu názorov, čo sa aj podarilo. Nikomu nebudem vnucovať svoj komentár na to, čo tam bolo a ako to bolo. Avšak, aj ja, ako každý občan mám právo na názor. A označujem relatívne najslušnejším a neporovnateľne slušnejším slovom /z toho chodníka/, že je hlupaňou istá poslankyňa, netreba trikrát hádať, z akého košiara pochádza, keď stretávanie premiéra s občanmi, napr. aj študentmi, pokladá za nemorálne.

A ešte niečo, do rovnakej kategórie staviam aj kolegov novinárov, ktorí tvrdia, že Fico posiela deti bojovať na Ukrajinu. Tak to nebolo. Z polopravdy sa dá urobiť pravda ? Vytrhnúť niečo z kontextu, vynechať podstatnú súvislosť, je bežný trik pokútnych ľudí s perami. A je to, s prepáčením, svinstvo. Opäť citujem : “ Keď ste strašne za tú vojnu, tak tam choďte“.

Čo dodať ? Oslavujme 17. november 1989. Avšak bez falše, rafinovaných podlostí, manipulácií a nenávisti. Toto rozhodne nemožno pokladať za odkaz tých dní pred 36 rokmi !

Premiér v ringu – väčšia sláva alebo Chmelár stráca dych ?

24.08.2026

Keby autor týchto riadkov nemal podstatne vyšší vek ako publicista a historik Eduard Chmelár, z čoho v mojom prípade vyplýva aj absencia akýchkoľvek ambícií, možno by som to všetko inak chápal. Asi by mi prišla na um skvelá myšlienka, ako sa v žurnalistike stať slávny a ešte slávnejší. Písať o dojičkách alebo traktoristoch ? V budovateľských časoch sa aj to muselo, [...]

ČO JE DNO alebo Sv. CYRIL A METOD SI TO NEZASLÚŽIA

07.07.2026

V jednom z posledných blogerských príspevkov som sa dotkol kolegov na vyššej úrovni a dosahu, t. j. Chmelára a Hrnku. Po dnešnom vzhliadnutí karikatúry od Danglára na internete, kde zobrazuje sv. Cyrila a Metoda ako tanečníkov, resp. tanečníčky kankánu, ako zvodne prednožujú a ukazujú všetko, očakávam ich múdru reakciu. A nielen od nich. Možno si to všimne aj [...]

Degradácia referenda alebo Kto nevidí pozitíva…

05.07.2026

Keď aj verejnoprávny moderátor mudrujúci nad práve skončeným referendom protirečivo hodnotí to, čo máme „úspešne“ za sebou a zároveň to „všeľudové“ hlasovanie označí ako neúspešné, dosť to pomýli nevzdelaný národ. Aj takáto charakteristika o nás veru odznela v debate s politológmi a tí ohurujú verejnosť nielen výrokmi o drahom politickom [...]

milanjan7

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 333
Celková čítanosť: 716264x
Priemerná čítanosť článkov: 2151x

Autor blogu

Kategórie