milanjan7

Kde-komu neraz príde na um, aj pri čítaní blogov, či by sme nemali byť viac pri zemi, keď odvážne, hrdinsky a tváriac sa, ako keby sme pojedli všetku múdrosť sveta, riešime globálne problémy ľudstva. Ako keby sme vedeli, čo si práve myslí Trump, Putin, Si Tin-Pching a ďalší. A pritom okolo nás je kopa problémov znepríjemňujúcich každodenný život. Na tie prvé, globálne, máme asi taký vplyv ako ťava na svetovú revolúciu. Mohol som menovať aj iné zviera, ale v ďalších riadkoch už takmer nikoho menovať nebudem, lebo…

Takže, tá kopa problémov, na čo máme vplyv a pri väčšej pozornosti , usilovnosti, zodpovednosti a odvahe by to išlo odstrániť. A hneď by sa lepšie žilo. Mám skúsenosť z tohto blogu, že ľudí zaujímajú právne nuansy najmä vtedy, ak sa s nimi osobne stretnú. Roky-rokúce extrémne sa ťahajúcich súdnych sporov patria do tejto kategórie. A poďme na ďalší príklad.

Na priateľa, dlhoročného novinára, zaľahla niekedy v roku 2008 parádna ťažoba. Najprv napísal článok o miliardovej pochybnej privatizácii a potom sa stretol s kolegom pri káve, keď nezáväzne podebatovali. Lenže, ten kolega tiež napísal článok a výsledkom je 21 rokov trvajúca kauza za ohováranie. Najnovšie sudkyňa odišla do penzie a tá nová, mladučká, dostala do vienka poriadny balík. Načo tajiť, ide o Levice.

Dlhoročného priateľa to až tak netrápi, lebo má sa iba ospravedlniť. Nemal kávičkovať a tárať. … Ospravedlniť sa má síce tunelárom, ale veď aj to sú ľudia… Spomína sa to iba preto, že asi nebude všetko s kostolným poriadkom v tej našej slávnej justícii. Horšie je čosi iné. V inom prípade niečo tiež uverejnil na internete a „sadol“ si naňho sudca. Tak trochu aj príbuzný, ale urazený. A obvinenie od polície v Pezinku, kde ako sudca v tej istej budove účinkoval, bolo na svete. Prokuratúra /tiež v tej istej budove/, sťažnosť odmietla. Išlo to až na generálnu. A tá to všetko označila za nezákonnosť, zrušila uznesenia vyšetrovateľa aj podriadenej prokuratúry. V Pezinku. Presne 25. februára 2009.

Nik z čitateľov netuší, čo nasledovalo. Námestník generálneho totiž zároveň prikázal podriadenému v Pezinku, aby znova konal a rozhodol. Ako áno, ako nie, ani nekonal, ani nerozhodol. Urazený sudca už o niekoľko dní po právoplatnosti zašiel do Bratislavy za istým „ochotným“ vyšetrovateľom, podal doslova, ale naozaj doslova to isté trestné oznámenie za ohováranie, na tú istú osobu, nebožiaka žurnalistu. A bratislavská prokuratúra promtne zamietla sťažnosť obvineného, potom obžalovaného, už menej promtne, lebo obžalobu na súd podali až v roku 2013. A celé sa to skončilo definitívne až o 10 rokov, po krajnom utrpení, keď novinára mafiáni elegantne odpísali, úspešne, lebo najprv dostal 800 eur peňažný trest, potom osem mesiacov podmienečne a peňažný trest… Bol oslobodený!

Tak a čo ten titulok o slovutnom generálnom prokurátorovi, ktorý to možno rozlúskne ? Nikoho nemožno trestať za to isté dvakrát. Dorazila táto zásada známa aj v rímskom práve aj do nášho maličkého Slovenska ? Po latinsky ne bis in idem ? Alebo res iudicata. Po slovensky vec právoplatne rozhodnutá. A ešte jednu frajnovôstku si pán generálny musí všimnúť, Ak jeho inštitúcia prikáže konať tej podriadenej zložke , ktorá nezákonne konala /Pezinok/ a nie výslovne inej, môže si figliar občan sudca vyberať vyšetrovateľov a prokuratúru /v Bratislave/, ktorá lepšie vyhovuje ?

K pánovi generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi už doputovala elektronická pošta s podnetom, možno si ani veľmi nebude lámať hlavu, ale uvidí sa. Inak, trochu priťažká téma ? Dá sa aj pobaviť. Stačí kliknúť na facebok a nájsť polhodinovú reportáž pod názvom Pýcha a pád Elektrosvitu. Predčasom to odvysielala televízna jednotka. Defilujú tam, a bez hanby, aj nemenovaní jedinci z tohto blogu. Ale aj sudca a sudkyňa, konkurzný sudca, konkurzní správcovia, exprimátor a pod. Chichi-chacha vyvoláva počerný absolvent základnej školy, ktorý sa vypracoval až na generálneho majiteľa toho miliardového Elektrosvitu. A prvý jeho krok ? Za 14 tisíc eur predal dvojmiliónový majetok.

Komu ? Radšej sa nepýtať…