milanjan7

Premiér Robert Fico o niekoľko minút, o 12, 10 hod., bude hovoriť v rozhlasových Sobotných dialógoch. Osud tak chcel, že táto sledovaná relácia sa bude konať práve v čase, keď musí ešte viac praskať vo šíkoch, ako sa vraví, z hľadiska aktuálneho záujmu poslucháčov.

Bodaj by nie, veď podľa preceňovaných hodnotení účasť na včerajších manifestáciách presiahla hranicu, ktorá musí premiérom zamávať, na druhej strane dosť je hlasov, že no a čo ? Aj v susednom Česku boli svojho času oveľa početnejšie protivládne zhromaždenia a Fialov kabinet si spokojne popíjal pivo.

Ale vážne. Na úvod priznám, že aj keď sa písaniu a komentovaniu venujem najmenej, no dosť rokov /veru tak/, vôbec neviem, akým smerom by som orientoval svoje rozhlasové vystúpenie, keby ma život postavil do úlohy predsedu vlády. To mi však neberie možnosť sa zamyslieť, čo by som urobil, keby som ako občan odrazu ocitol pred povinnosťou sa prihovoriť k národu, keby som bol v koži Fica. Tu si pomôžem istým kolegom, od ktorého si s dovolením požičiam niekoľko viet z jeho knižky o Ficovi. Citujem : “ Robert Fico je silný hráč. Neraz som mal pocit, že je na dne a končí. A on sa otriasol a išiel ďalej. Bez akéhokoľvek sentimentu treba uznať, že je to niečo výnimočné. Fico prežil kauzy, z ktorých by každá iným politikom zlomila väz. Jemu nie“.

Keď som si požičal, aj vrátim citovanému autorovi, ktorý ani trochu nie je priaznivo naklonený Ficovi, doplnenie myšlienky. Štvornásobnému premiérovi a predsedovi najsilnejšej politickej strany nezlomil väz ani atentát, ani projektily v bruchu. Nič zlé neželám ďalším politikom, ale to by som bol zvedavý, ako by gule na nepatričnom mieste tela prežívali Šimečka, Groling, Matovič, Naď a ďalší hrdinovia, akým smerom by sa uberalo ich myslenie a konanie.

A tu sa teda konečne dostávam k osobnému vyznaniu, čo by som národu vyjavil dnes v rozhlase. Opakujem, na mieste Roberta Fica. „Vážení občania, nehnevajte sa, ale už ma nebaví, čo sa to deje. Najprv sa manifestácie majú konať pod heslom Mier Ukrajine /čo kopete do otvorených dverí, veď ja spávam a vstávam s tou istou myšlienkou/, potom hecujete dav, aby nechcel vystúpiť z Európskej únie, ako keby som to niekedy opačne deklaroval, ten zmanipulovaný dav ma opäť posiela do Moskvy, pričom ruský plyn je naozaj najlacnejší… „

A keď sa vyčerpajú dôvody na davovú psychózu, manifestácie sa vracajú k pôvodnému heslu, t. j. Dosť bolo Fica. /Toľko nevďaku./ „Tak aj ja mám pomaly toho dosť. No neviem, ale keď sa niekomu podarí úplne zrušiť inštitút demokratických volieb, poprieť ich zmysel a nepočkáme tri roky, prosím, poďme na to. Lenže, voľby, ktoré nik nespochybnil, sa viažu nielen na práva, ale aj povinnosti. Medzi ne patrí aj to, napr. aby národ, bez ohľadu na to koho volil, nevykrvácal napr. z nehoráznych cien plynu, čo nemusí byť iba chiméra. Ak, pravda, u priateľa Zelenského Šimečka nevybavil niečo, o čom ešte neviem.“

Ak teda na námestiach bolo stotisíc ľudí, koľkože máme u nás voličov ?

Možno aj tá percentuálne malá časť občanov, ktorá má dosť Fica, má v niečom pravdu. Áno, je tu trochu viac bordelu, ako je zdravé, možno tie prsty v puči, čo avizoval autor týchto riadkov a prevzala to aj televízia Joj, nás kamsi smerujú do niečoho veľmi odpudivého, možno by si to zaslúžilo viac poriadku a pravidiel, ako nás to vytrvalo učí už klasik Chmelár. „Takže ja, premiér Fico, oznamujem, že ak sa takmer ihneď nepodarí trochu popresúvať stoličky a poistiť potrebnú väčšinu, predčasné voľby budú na spadnutie. A namiesto zbytočných pokrikov sa venujme poctivej práci“.

„A tie sa neskončia podľa toho, kto ako vie tancovať. Budem ešte viac vnímať ľudí okolo seba, podávať im ruku, počúvať ich a byť blízko. A to by bol v tom čert, do psej matere, keby voľby vyhrali politickí pobehaji a blázni. Želám príjemný víkend“.

Dobré, nie ?