milanjan7

Aj keď chápem Roberta Fica a na jeho mieste by som možno konal  presne tak, osobne sa ma však dotkla jeho poznámka z posledných dní o tom, že medzi novinármi niet poriadneho človeka. Silne to parafrázujem, ale išlo o konštatovanie s podobným významom.

Aj keď pripúšťam, že moje opodstatnenie púšťať sa do polemiky s premiérom je nedostatočné, veď v novinách som začal od  piky až po šéfredaktora a píšem  „len“  50 rokov.  Asi vzhľadom na nepoddajnú povahu po otcovi som sa nezhodol ani s oddelením propagandy a agitácie – rovesníci vedia, o čo ide – a ani s porevolučnou mocou v podobe Mečiara, Keltošovej. Aj na to sa dá ešte pamätať.

A tu sa dostávam k otázke, ako je možné,  že Vladimír Mečiar s vyše 80-percentnou popularitou v národe  klesol na niečo vyše nulové hodnoty a podobne skončil aj v očiach žurnalistickej obce. Niekto by ma mohol obviniť s osobnej predpojatosti, veď som si zažil  svoje. Keď sa majiteľkou novín Nový deň stala dcéra Mečiara, dostal som výpoveď, lebo ako hlavný sekretár som odmietol uverejniť pamflet na Rudolfa Schustera. Desať rokov súdenia – všetko vyhraté, až po Štrasburg. Lenže o troch miliónoch v korunách za náhradu mzdy sa mi môže dodnes iba snívať. Je to na román, a čo už s tým. Uvádzam to iba preto, že tých prešľapov vládnej moci voči jednotlivcom a vlastne takmer celej žurnalistickej pospolitosti bolo habadej a či je to  v súčasnosti ináč, nech posúdia iní. V každom prípade ten stav frontálneho ataku na koalíciu nespadol z neba, veď ľudia, vrátane novinárov, sa nerodia iba zlí a ešte horší.

A tu by som vrátil loptičku na politické pole. Pán Fico je v špičkovej politike “len“ 30 rokov, ale niet pochybností, že bolo treba  a je treba čosi urobiť. To, čo ma roky trápi a ako investigatívny novinár som si išiel nohy polámať, ale dnes je to ešte o čosi horšie. Príklad – hovorilo sa, že v stredoveku jazyky vyrezávali tým, ktorí mali veľkú „papuľu“ a mlelo im to jedna radosť. Dnes ? Pri všetkej úcte, koľko by bolo nemých ? Konkrétne ide o to, že v parlamente a inde na úrovniach moci, v televízii a rozhlase pri debatách, sa toľko natára, až to dych vyráža. Aj v poslednú nedeľu. Ak politik – a nechcem menovať, veď každý tuší, o koho ide – počas piatich minút povie päť klamstiev alebo nepresností, čo vidí, počuje a rozumie tomu každý, len nie moderátorka alebo moderátor, ako tomu zabrániť ? Po prvom klamstve treba žiadať dôkaz. Ak nepredloží, žltá karta. Keď v tom pokračuje, červená.

Vyzerá to naivne. Tak nech si lámu hlavu legislatívci, lebo podobne to platí v spomínanom parlamente, ale napr. aj na súdoch a v polícii. Opäť konkrétny  príklad – je nehorázne, že človek sa u nás nedožije spravodlivosti ani po desiatkach rokov – a zomrie. Ponížený, urazený. Porovnám situáciu v Rakúsku. Susedia si chceli ponechať dievčinu, ktorej u nich zomrela mama. Zložitý prípad, veď zlú úlohu zohrával otec Albánec, ktorý dlhoval na alimentoch desaťtisíce. Spomínam si na viedenského sudcu Koplingera a odvolací súd. To bol fukot a to, čo by u nás trvalo desať rokov, tam sa to právoplatne skončilo ani nie za pol roka. A prečo ? Lebo v súdnej sieni sa nedalo tárať, ale navrhovať dôkazy a keď ich nemáte, choďte  domov. A ešte uhradíte poriadnu sankciu.  

U nás ? Veselo môže rozprávať beztrestne každý, ako sa mu zachce. Donedávna sudca zapisoval, dnes sa to nahráva. Spis má stovky strán, trvá to už sedem rokov, pardon, trvalo, 96-ročná matka, ktorú dve bohaté dcéry chceli zbaviť svojprávnosti, dostať do útulku, v novembri zomrela. Mesiac predtým bola na súde a chcela sa posťažovať, že tie dcéry desať rokov o ňu ani nezavadili, k slovu sa nedostala. Mala počkať do 16. februára. Tie dcéry sa nedostavili  ani na pohreb, ale dom zosnulej opásali reťazami. A opäť, stačí nazrieť do spisu. Toľko nepodložených až smiešnych hlúpostí na jednom mieste sa len tak nevidí. Ak účastník konania tvrdí, že ten strom nie je zelený, ale hnedý, nech zároveň predloží dôkaz. Tu konkrétne ide o súd v Nových Zámkoch. Neďaleko sú Levice a tam  na súde už 24 rokov istý tunelár miliardového podniku prenasleduje novinárov. Jeden už utrpel mozgovú porážku, druhý nie je od toho ďaleko. A opäť – spis o údajnom ohováraní tunelára sa už  pomaly nezmestí na menšie nákladné auto.

A dalo by sa pokračovať. Toto sa priamo netýka premiéra, niekedy to vyzerá na nadľudské sily, v poslednom čase menej počuť o ministrovi spravodlivosti Suskovi, ale aj o vnútre by sa dalo hovoriť, aby policajti – vyšetrovatelia neboli iba úradníci, ktorí tiež zapíšu všetko.

Čiže, každému, čo jeho je. Aj novinárov treba postihovať, ak vedome alebo z nedbanlivosti klamú. Stovky poctivcov  už štvrťstoročie v rámci Slovenskej asociácie /SAN/ ponúka svoje služby. Všetky doterajšie vlády o nich ani nezavadili. Zlomyseľníci tvrdia, že sa mali naučiť triasť, aby kvapla nejaká dotácia, lebo dosiaľ ani cent…

Na ťahu je politická moc. Betónové bariéry sú nanič. Svet to už vyriešil. Neidealizujem, ale sú ďalej, len sa na to pozrieť. Prichádza na um poslanec NR SR Karol Farkašovský. Nepracoval v Londýne ? Tak sa ho opýtajme. Aby hlúposť nenadnášala a aby nevznikali podozrenia,  že toto práve niekomu vyhovuje.