milanjan7

Vyznievajú aspoň ako tak radostne posledné udalosti na vnútropolitickej scéne a v zahraničí ?  Kdeže, aj keď v tomto predvianočnom období by sa to veľmi žiadalo.  Aby sa našli povzbudivé slová, čo  sa dostanú k tým, ktorí sú na to najviac odkázaní. Lebo sa im dobre nežije. Ak sa nevedia alebo nechcú modliť. 

Nejak tak mi vyšlo predsavzatie, že počas víkendu sa vyhnem presile politických relácií v médiách s predpokladaným obsahom a prístupom moderátorov, a sústredím sa iba na tri udalosti. Tou prvou je Merčiakovo Čo ja viem, vysielané na verejnoprávnych vlnách.  Niekoľko desiatok študentov si  cibrí mozgové závity a konkuruje im zopár známych osobností. Ide naozaj o vydarenú zábavno-súťažnú šou vyplnenú plným vrecom vtipných a nečakaných otázok. Nevymyslel to Merčiak, relácia má pôvod v Holandsku. Otázky nielenže dajú zabrať, ale človek pri obrazovke sa dozvie odpovede, o ktorých ani netušil. Len tak na ilustráciu – každý vie, že Slovensko sa nedotýka mora. Existuje veľa podobných krajín, ale koľko z nich je takých, ktoré sa k moru nedostanú, lebo nesusedia ani s jedným  prímorským štátom ? A predstavte si, že medzi vyše dvoma stovkami, ktoré sa nachádzajú na mape sveta,  sú len dve – Turkménsko a Lichtenštajnsko. 

A prečo zmienka o tejto vedomostnej relácii ? Poteší, koľko šikovných a rozhľadených mladých ľudí máme v tomto našom malom štáte. Aj v politike ? Tou druhou reláciou, ktorú som si vytipoval, boli rozhlasové Sobotné dialógy. Moderátor mi dlhší čas nekonvenuje, ale nejde oňho. Od dvoch hostí zo špičky politiky sa očakáva, že nám povedia niečo zásadné a múdre. Tentoraz to mal byť predseda Slovenskej národnej strany /SNS/ Andrej Danko a oproti sedel Gábor Grendel z hnutia Slovensko. Ich argumentácia bola typická. Takmer sa dajú uhádnuť odpovede jedného mi druhého. Veď čo iné možno čakať v prípade koaličného politika a od politika v opozícii.

Iné  zaujalo. Keď  už máme to predvianočné obdobie, kto viac poteší, ak nie rovno rozradostní národ ? Grendelovi sa bližšie venovať nebudem, aj keď mu nemožno uprieť rozvážny tón reči a triezve názory. Ak však jeden z trojice predsedov koaličných strán nevysloví vlastne ani jednu optimistickú predpoveď na prahu roku 2025, občanom to dosť hrkne. To naozaj je všetko také zlé a depresívne ? „Mrzí ma, že niektorí ľudia nechápu, že treba držať pokope… Je tu hra, ktorá provokuje rozpad koalície… Ak Robert Fico bude musieť žiadať o dôveru a niektorí ľudia, čo si vymýšľajú konflikty,  mu ju nedajú, príde úradnícka vláda“, sypal zo seba Danko.

A potom to Na telo na Markíze. S bannerom, že nútená práca. Takže lekári sa neriadia Hipokratovou prísahou, ale treba ich hnať k pacientom bičom, lebo sa im nechce alebo sa im niečo nepáči, majú málo a preto chcú ísť kdesi preč, za lepším, je pozoruhodné. Kto dostane rozum ? Hovoriť, že to je ono, by bolo príliš trúfalé. Inak, slečne alebo pani moderátorke Lacovej nemožno uprieť snahu, ale akosi sa netriafa.  Možno by stačilo nechať iba rozprávať hostí, veď na to tam sú.

A čo múdre na záver ?  Keď je veľa pliev, nájsť zrnko býva nad ľudské sily…A zjednotiť sa ? Skúšajme to.