milanjan7

Začnem trochu zoširoka. Priateľ dvanásť rokov čelil v pozícii obžalovaného najprv privatizérovi a podnikateľovi, s podozrením na vytunelovanie miliardového podniku, a potom sudcovi. Zuby si na nešťastníkovi vylomili postupne traja muži v talároch, napokon všetko vyhral až po Štrasburg. A čo bolo kameňom úrazu ? „Postihnutý“ sa na internete dočítal, že ten môj priateľ, inak novinár, ho ohováral.

Nie je ani tak dôležité, ako sa to skončilo. Podstatné je to, že ak sa niekto chce vyhnúť nepríjemnostiam, treba si dávať pozor. Aj začínajúci študenti práva vedia, že existuje čosi ako skutková podstata trestného činu. Ak je naplnená, prichádza na rad úvaha o trestnej sadzbe a v lepšom prípade iba podmienečný trest.

Ak hovoríme o ohováraní, paragraf začína tým, že ak niekto o inom rozširuje nepravdivý údaj… Pravdaže, musí to byť spojené aj s následkami, napríklad v rodine, zamestnaní, mieste bydliska.

Je rozdiel medzi obyčajným, často len zlomyseľným ohováraním, a surovými urážkami. Vie o tom svoje aj poslanec Huliak a poslankyňa Plaváková. Značná čas verejnosti síce odsudzuje nešťastný výrok Huliaka, ale minimálne rovnaká časť si všíma, čo povedala Plaváková o ľudskom plode.

Nie som sám, kto si myslí, že najradšej by všetkým praštil. Ako komentovať najhrubšie primitivizmy, až živočíšnu nenávisť a zlobu, ktorou je priam presiaknutá spoločnosť ? Pritom nejde iba o anonymných pisateľov na blogoch, ktorí strieľajú s vedomím beztrestnosti spoza bučka. Sú pisatelia iného „hrdinského“ nastavenia. Na sociálne siete vyteperia nielen svoje meno a priezvisko, ale aj fotografiu a miesto bydliska.

Teraz nebudem menovať toho, koho si takýto človek vzal na mušku v ostatných dňoch. Je jedno, či mal na zreteli obyvateľa prvej obce na našej strane východnej, severnej alebo južnej hranice, či ide o starostu alebo ministra alebo dokonca ešte vyššie postavenú osobu. Prepáčte za výraz, ale je skutočným citátom. To „hovädo“ by sa odkiaľsi nemalo vracať…

Chvíľku sa pri tom pristavme. Človek takto označkovaný má viacero možností. Najčastejšie to nechá tak. Súdiť sa ? O päť či desať rokov sa dožiť rozsudku ? Ak to ponechá bez povšimnutia, o svojom otcovi sa dočítajú deti, prstom si naň ukazuje okolie. A čo keby si takýto človek vzal dvoch – troch priateľov a zašiel sa opýtať, ako to autor hnusného výroku myslel ? Lenže, aj ten tvorca výroku môže mať priateľov – a čo potom ? Z malej vojny väčšia ?

Asi naivne si myslím, že východisko z hlbokého marazmu by mohol byť návrat k osvietenstvu. Zjednodušene ide o filozofický smer, ktoré cieľom je nahradiť názory vyvierajúce z náboženských a politických autorít názormi, ktoré sú výsledkom činnosti ľudského rozumu. Aj Slovensko zažilo takéto obdobie, ale dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky ?

Netrúfam si ďalej pokračovať, je oveľa viac ľudí, čo disponujú väčšou mozgovou kapacitou, skúsenosťami a poznatkami . Niečo by sa však malo stať. Ako som uviedol, už to človeka prestáva baviť. To naozaj je medzi nami tak veľa zlých ľudí ? Čo sa nevedia zmestiť do kože ?

Takže, počkáme si na osvietenca ? Len aby sme si ho nepotopili skôr ako začne…