Niekto si povie, načo sa venovať lokálnym problémom, keď tých celospoločenských je nadostač. Jedna z najväčších investícií, ktorou má byť fabrika na výrobu elektrobatérií v blízkosti mesta Šurany a obce Bánov, sa dá chápať lokálne či regionálne, ale v skutočnosti to má oveľa širšie dimenzie. Ide totiž o to, čo s tým, ak miestne záujmy sa „bijú“ s celospoločenskými, pričom zanedbateľný nie je ani hospodársky záujem štátu.
Ľudia v „postihnutých“ lokalitách sa prebudili a zhromaždenie stoviek účastníkov sa premenilo na bojové pole, kde už chýbalo, obrazne povedané, iba lynčovanie. Nie je to prvý konflikt svojho druhu. V susednom Palárikove svojho času istý dnešný sudca zahanbil svoju obec, keď ako predseda petičného výboru verejne bojoval proti výstavbe hospicu v jeho ulici. Komu sa páči mať za humnom spaľovňu, čističku vôd, fabriku, diaľnicu alebo aj hospic, všakže ?
Na obecnom pozemku sa napokon nestavalo. Miestny farár, žiaľ, už nebohý, sa na to nemohol pozerať a navrhol biskupskému úradu, či by nebolo rozumnejšie venovať rozľahlý cirkevný pozemok pri fare, kde sa pestuje kukurica, na bohumilejší účel. A stalo sa. Kresťanská láska ako vyšitá.
V súvislosti so spomínanými závažnými prejavmi obyvateľov, ktorí sa cítia byť dotknutí „hrozbou“ fabriky na autobatérie, hádam treba nájsť aj niečo pozitívne, aj keď ten hurhaj na zhromaždení nebol „kóšer“. Ľudia sa musia naučiť počúvať sa navzájom. Inak je to len prekrikovanie. Avšak to, že sa zišli a nebáli sa dať najavo, čo si myslia, je prejavom demokracie, aj keď s chybičkami krásy.
A tu by som preveksľoval na tému, o ktorej som už viackrát písal a ešte budem. V kontexte s udalosťami v školách a dokonca aj v košickej katedrále, kde veriacich vystriedali policajti so psami, lebo bomba…, trvám na to, že nespoliehajme sa na technické opatrenia alebo nádej na dolapenie páchateľa, či páchateľov. Rovnako ani na drakonické tresty, hoci tie by boli namieste. Treba bezpodmienečne stopnúť nenávisť, ktorá zožiera spoločnosť. A nastoliť poriadok. Najlepšie na každom kroku.
A treba začať od maličkostí. Najhoršia je ľahostajnosť a snaha dať pokoj a mať pokoj. V susednom Palárikove na rozdiel od Šurian a Bánova to s ľuďmi akosi nič nepohne. Ani to, že v centre obce hlučnosť presahuje únosnú mieru, že mladí a možno aj podnapití frajeri na motorkách a bavorákoch či mercedesoch najmä v noci jazdia stovkou na širokej asfaltovej ceste od kostola až po starý cintorín. Rely Monte Meder /Palárikovo/. Perličkou sú viacerí „vynálezcovia“, ktorí si s pomocou zručných otcov prerobili obyčajné bicykle tak, že primontovali tuším raketový motor. Len zabudli na výfuky. A ľudia sa boja agresívnych jedincov.
Najmä starší a chorí obyvatelia šalejú, ale nič nepomáha. Obecná polícia ? Sú len dvaja a chýbajú ďalší na nočné služby. Nie sú peniaze… Autor týchto riadkov, na podnet občanov, s platným novinárskym preukazom, sa obrátil formou komunikácie so zaručeným elektronickým podpisom na obecný úrad. S niekoľkými návrhmi na obmedzenie maximálnej rýchlosti, prípadne zriadenia obytnej zóny, kde sa cítia ohrození veriaci cestou do kostola a z kostola, kde bývajú väčšinou starší občania, na ulici, kde sa hrajú deti. A najmä na zaradenie dôležitého bodu o uvedenej situácii na rokovanie obecného zastupiteľstva.
Zareagoval obecný úrad ? Máš ho vidieť. Ani pes neštekol, hoci sú to práve tieto zvieratá, ktoré mohutne havkajú celú noc, ak nechápu, prečo sa deje niečo podobné ako v Bajkonure pri štarte rakiet.
A teda môj záver – bombové hrozby prípadne aj ďalšie, ako spomínal aj premiér vo vzťahu k tzv. mäkkým cieľom, zvýrazňujú akcent odstránenia nenávisti. My, občania, však nemôžeme čakať so založenými rukami. V Šuranoch a Bánove, ako sa ukázalo, si to nemyslia. Sú príkladom, že treba sa zásadne vyjadriť, aj keď demokracii sa stále treba priúčať. Inak nám to všetko prerastie cez hlavu.
V Palárikove ľudia radšej čušia pod vankúšom, keď sa začne motorkárske ródeo alebo keď dvadsiatka vypasených mládencov a rozjarených diev skoro každý deň v noci nad ránom o druhej pred kultúrnym domom huláka na plné pecky. Čo tam po nejakom nočnom pokoji.
Treba klepnúť po prstoch každému. Len kto a ako začne ? Od pranierovania a postihovania obyčajných primitívov až po bývalú prezidentku, ak naozaj „oslavovala“ SNP v Chorvátsku na jachte a nekládla veniec v Podbanskom, keď televízny redaktor Pribula vie o tom svoje.
Niečo treba robiť…
Tuším TGM svojho času povedal, že každý štát... ...
Celá debata | RSS tejto debaty