milanjan7

Po dlhom čase sa mi opäť dostala do rúk knižka Demokrati z pera Janka Jesenského. Možno sú aj takí, ktorí nikdy nečítali toto vynikajúce dielo o našej ani nie tak dávnej minulosti. Stojí za to prečítať si. Našli by sa aj odpovede, kto sú naši demokrati alebo nebodaj aj Demokrati. A veru, veľmi by sme potrebovali niekoho ako Jesenský, kto by našu súčasnú spoločnosť nemilosrdne obnažil, možno aj zbičoval a ukázal, že z krpcov sme už vyrástli, ale k noblese máme ešte veľmi ďaleko.

Toť nedávno som písal, že za každým tvrdením by mal stáť dôkaz. Tie úvodné myšlienky hádam ani nijaké dokazovanie nepotrebujú. Krpce ako druh ľudovej obuvi sa chápu v širších súvislostiach, pejoratívne aj ako zaostalosť a obmedzenosť. Toto má naša spoločnosť určite dávno za sebou, ale zdá sa, ako keby sme čosi preskočili a rovno vhupli do iného „levelu“, ako sa to dnes moderne hovorí.

Do noblesy ? Od zaostalosti, hrubosti k jemnému správaniu a ušľachtilosti ? Od obmedzenosti k inteligencii a uhladenosti ? Prosím vás, tomu azda nik neuverí. Príkladov je milión a nemá zmysel to vypočítavať.

Obzriem sa trochu do minulosti našich rodičov a starých rodičov. Ako to bolo na dedinách, kde žila väčšina obyvateľstva ? Bol starosta, učiteľ, farár prípadne notár. Autority ako hrom. Keď kňaz z kancľa vykričal, že Mara s Janom praktizuje techtle a možno aj mechtle… Mara sa červenala a dostala od otca remeňom, Jano pochopil, že najlepšie by bolo oženiť sa. Pán učiteľ ľuďom poradil, lebo vyznal sa aj hoci vo včelárstve. Starosta s notárom veci riešili tak, aby sa nešlo na súd, lebo človek mohol prísť o majetok a dokonca o gate.

Dnes je každý múdry a dokonca až premúdrelý. Kto je autoritou ? Na dedine takých nepoznať, v mestách takisto a čo hore na najvyšších poschodiach moci ? Horšie ako zle, keď niekto má čas a priestor vyrábať urážlivé transparenty. A odušu vrieskať. Deti ministrov aby sa báli chodiť na uliciach, predseda vlády chyboval, keď nemal ochrannú vestu, prezident je v očiach mnohých vinný, lebo je prezident. Nenormálna situácia.

Pozerám sa z okna na ulicu a vidím šialeného zakukleného motorkára, ktorý spolu s viacerými „pretekármi“ stovkou brázdi hlavnú ulicu. Je široká, asfaltová, od kostola až po cintorín dlhá asi dva kilometre. To sa jazdí… Bez výfuku a často len na zadnom kolese. Najlepšie večer alebo okolo polnoci. Dokonca dvaja viťúzi zrejme s pomocou hrdých oteckov vyrobili motorku z bicykla. Rapoce to tak, že to počuť od parku až po železničnú stanicu. To sú tri kilometre. Čaká sa len na tragédiu, lebo k motorkárom sa pridávajú aj motoristi v mercedesoch a bavorákoch. Počerní hádam dvadsiatnici sa nedajú zahanbiť.

Takže, takto si tu žijeme. Žiadne tridsiatky, ani chýru o tzv. ležiacom policajtovi. A živí policajti ? Vraj sú „až“ dve hliadky od Šale po Štúrovo. To však bude asi len zlomyseľnosť. Nedá sa s nimi počítať. Kým by prišli na miesto, „hrdinovia“ by už hajali v mamičkiných postieľkach.

Banálna záležitosť ? Ľudia sú však bezmocní. A čo je na tom najhoršie ? Dnes večer sa v nemalej obci Novozámockého okresu koná obecné zastupiteľstvo. Teda aj priestor na ponosy občanov. A tu by som sa stavil s hocikým, koľkí občania prídu. Ak by niekto tipoval, že viac ako jeden, možno by utrafil, ale skôr nikto. Načo ? ľudia sa pamätajú, že predošlý starosta vedel akurát spievať, hrať na harmonike a preskakovať vatry. A zosmiešňovať diskutujúcich.

Obec radšej nemenujem. Ešte aby ma podaktorí spoluobčania exkomunikovali…

Chcel som začať Edom Chmelárom a udalosťami okolo neho. A hľa, akosi som sa zahovoril. Hoci o noblese a autoritách som chcel písať, aj trochu písal, lenže ono si to žiada hlbší pohľad. Možno nabudúce.

Avšak zamýšľať sa o autorite ako o vážnosti istej osoby, úcte voči istej osobe, o schopnostiach pôsobiť na iných s cieľom niečom dosiahnuť, je načim rozmýšľať bez meškania. Na začiatok by stačilo. Táto soľ nad zlato veľmi chýba.

Aby sme sa úplne neprepadli. A Jesenský sa určite v hrobe obracia.