milanjan7

Čo je úplne isté pred finále prezidentských volieb, ktoré vypukne na budúcu sobotu a posadí do paláca jedného z dvoch uchádzačov o post hlavy štátu ? Najmä to, že to bude Banskobystričan, potom aj to, že po dvoch takpovediac občianskych prezidentoch tentoraz uspeje „kariérny“ politik, čím neprejudikujem diplomata.

To prvé má najmä symbolický význam, veď Banská Bystrica sa zapísala do národných dejín najväčším vzopätím počas SNP, aj keď obaja rodáci si nemôžu pripisovať v tomto ohľade nejaké zásluhy. To druhé, totiž politická „kvalifikácia“ a s tým spojené skúsenosti môžu mať veľký význam v súčasných a budúcich turbulentných časoch. Aj keď ťažko porovnávať najmä zaoceánske prednosti diplomata Korčoka s tým, čo sa nalepilo na Pellegriniho v domácej politike.

O iné mi ide. O to, čo obaja kandidáti povedali alebo nepovedali pred prvým kolom. Korčok v sebe nezaprel diplomatický jazyk, Pellegrini tiež akoby váhal, kde patrí. Teraz prišiel čas, keď sa musí ukázať pravda v plnej nahote, keď azda len adolescentovi na elektrických kolobežkách stačí, čo doteraz verklíkoval ten – ktorý kandidát. Našťastie, skúšku ohňom a vodou ako v časoch inkvizície má ľudstvo za sebou a kandidát si môže hovoriť čo chce. Áno, ale keď sa ide niekto oženiť, tiež musí dobre zvážiť, či radšej diplomatku alebo političku…

Vyhral niekto prvé kolo ? Nevyhral, iba sa katapultoval do druhého kola. Práve teraz, keď sa začína odznova a naozaj od nuly, každý z oboch záujemcov by mal s panensky čistou hlavou jasne a otvorene povedať, čo doteraz neriekol a dať na pravú mieru vyrieknuté a často zaobalené. Nech vieme, čo nás čaká.

Začnem tým, kto vyjavil krátko po oznámení takmer istých výsledkov, že „tuším, že som vyhral „, čo síce vyznelo vtipne, ale bolo to neprezieravé od Korčoka, lebo nenačim sa chváliť úlovkom, keď ten medveď ešte veselo behá po lese. Od tej minúty nastala chvíľa, keď bolo treba s triezvou hlavou prezradiť, ako to vlastne je, keď ma volia povedzme progresívci, čo z ich „generálnej línie“ týkajúcej sa zjednodušene „zrušenia“ pohlaví, LGBTI a ďalších a ďalších „moderných“ výkrikov doby si kandidát osvojil alebo ešte osvojí.

Ak Korčoka majú voliť aj kresťania, nemali by od neho dostať jasnú odpoveď. ako to vlastne bude, ak k jeho okolí prevládnu silnejší a početnejší progresívci ? A nejde iba o kultúrno-etické a morálne otázky, ale aj o vojnu na Ukrajine, dodávky zbraní a absenciu slova mier. Je o čom rozprávať.

A čo Pellegrini ? Nebolo v predvolebnej kampani cítiť trochu vajatania o. i. aj v tom, čo sa deje za našimi hranicami ? Možno volební stratégovia to vyhodnotili po svojom a tlačili svojho „koňa“ do neutrálnejšej podoby, mimochodom dosť vzdialenej od myslenia Harabina a jeho voličov. Teraz ich však Pellegrini potrebuje a čo na to stratégovia ?

Podľa mňa platí pre oboch pretendentov jedno a to isté. Buď ostanú pri tej istej taktike a stratégii, veď ono sa to nejako skončí, alebo prejavia vrchol úcty k národu, príslušníkom iných národností a voličom v tom zmysle, že „vstúpia do manželstva“ najmä s čistou mysľou a kategoricky, nech to stojí, čo stojí.

Ak som, obrazne povedané, za 77 pohlaví, tak to poviem a nehľadám diplomatické kľučky. Ak som proti mieru na Ukrajine bez odchodu agresora, tak to vyslovím jasne a smelo aj s vedomím, že na Slovensku je veľmi veľa ľudí, ktorí si myslia, rovnako ako pontifik a najvyšší šéf kresťanov / demokratov/ , že nekonečné zabíjanie nie je cestou do neba. To si vsugerovali iba teroristi istého náboženského a ideologického zamerania, ktorým vštepili do vedomia, že čím viac nevercov zabijú, tých viac panien ich tam kdesi čaká.

Teda, úplne jednoducho, my občania chceme bezpodmienečne vedieť, ako to myslia predbežne dvaja vyvolení. Nech nás nepodceňujú a nespoliehajú sa na to, že u nás nie je v porovnaní s počtom voličov dostatok politológov, ktorí všetko vedia. A možno treba aj dostatok odvahy. Ak je jeden z kandidátov útočný /napríklad s tým psom a taškou/, druhý nemôže byť len slušný a korektný, lebo ľudia to vnímajú ako slabosť.

A na záver – dnes som počul v rozhlase úvahu istej známej osobnosti, expolitika, ktorí tvrdí, že všetko u nás vie iba Fico. Len zatiaľ to nepovedal. Aj tu si treba urobiť poriadok. Tak koho vlastne chce naša slávna koalícia za prezidenta ? Koho chce Danko ? Opozícia to vie, azda s výnimkou Matoviča, lebo do jeho mozgu vidí iba Pánboh a aj to nie je isté.

A keď sme pri Igorovi. Volal mi priateľ, ktorý účinkoval v okrskovej volebnej komisii jedného okresného mesta. Ono sa vraj nerobí podobná štatistika, ale voliť neprišiel ani jeden Róm.

Tak toto radšej nekomentujem.