milanjan7

Bradatý vtip o policajtovi, ktorý zreval na občana podpisujúceho sa tromi krížikmi, že to nie môj podpis, ale váš, je trochu prikrutý v kontexte s výkonom prezidentskej právomoci. Preto sa zastanem našej prvej dámy / asi to je nepresné označenie, ale dajme tomu/, že to podpisové harakiri, ako to hodnotí koalícia, nemá z vlastnej hlavy. Určite sa neraz stretla s kúpnou zmluvou alebo s iným podobným dokumentom, kde pri podpise nesmie chýbať vyhlásenie o vážnosti, určitosti, zrozumiteľnosti a absencii nátlaku, teda slobode rozhodovania.

Zbor poradcov sa zjavne „sekol“, na cudzí účet. O tzv. zlatých padákoch by sa im už nemalo ani len snívať. Asi sú to iba platonickí právnici, bez praxe na súdoch, notárskych úradoch, polícii, a pod. Zrejme nevedia, že pomaly niet okresného /dnes aj mestského/ súdu na prvom stupni, ktorý by bezstarostne posúdil situáciu, že povedzme predávajúci by notára pri overení podpisu neinformoval, že to nemyslí vážne. Alebo, že podpisuje vlastne pod nátlakom, lebo kupujúci by sa inak neoženil s jeho dcérou, a pod.

Čo je vlastne podpis ? Vedeli to už rímski právnici v časoch Krista a učil sa to každý jurista, ak, pravda, neodflákol predmet Rímske právo. Teda, podpis alebo signatúra je vlastnoručne písaný znak, ktorým sa potvrdzuje identita a úmysel.

Pristavme sa pri tejto formulácii. Prezidentka podpisovala predmetný dokument vlastnou rukou. O jej identite nebolo pochýb, nepotrebovala overenie notárom. A sakramentsky dôležité je to, že týmto podpisovým aktom potvrdila ú m y s e l. Pri definícii uvedeného v práve je podpis jedinečné vyjadrovanie vôle s obsahom alebo účelom dokumentu, osvedčenia, vyhlásenia, a pod.

Pokročme trochu ďalej a uveďme, že ten podpis v práve sa chápe ako špecificky napísané meno, časť mena alebo identifikačný inak. Všímate si, vážení čitatelia, že ten v úvode spomínaný vtip o troch krížikoch vlastne ani nemusí byť vtipom ? Ja sa tak podpisujem, vyhlási občan a je jasné, že nežartuje…

Nezávidím slovutnému Ústavnému súdu SR. Rukopisom a jeho vzťahom k osobnosti sa zaoberá veda nazvaná grafológia. V našom prípade si na prípade nezarobia, ale sudcovia v Košiciach sa zapotia.

Tak myslela to hlava štátu vážne alebo nie ? Dobre si rozmyslela, keď s niečím súhlasila, aby vzápätí nesúhlasila ? S čím vyjadrila súhlas/s obsahom?/ a namietala formu alebo proces ? Nebola pod nátlakom ? Tak s tým by som radšej nešibrinkoval, ide o veľmi vážnu vec. A čo teda tá určitosť ? O tom, že tomu rozumela, čo je tiež „conditio sine qua non „, totiž podmienka, bez ktorej nie je možná udalosť/, hádam nikto nepochybuje.

Nejde vo veci o precedens, ktorý sa dostane do učebníc právnických fakúlt ? Od obeda som stihol prelistovať skriptá autora, veľmi váženého vedca a pedagóga blahej pamäti na Právnickej fakulte UK Bratislava, prof. JUDr. Floriána Siváka, CSc. Kto chcel byť absolventom, musel zvládnuť jeho Rimana. Nedožil sa týchto čias a pre konkrétnu vec sa musí v hrobe obracať.

Ešte raz, nezávidím ústavným sudcom. Keď budú musieť odmietnuť hneď na začiatku prezidentku, lebo hazardovala s podpisovaním ústavných aktov ? Alebo budú milosrdní, veď pri pekných dámach sa prižmurujú oči ?

No čo už, nie všetko sa v živote podarí…