milanjan7

Takmer každý večer pred spaním sa zapovedávam, že už nenapíšem ani riadok. Strhávam sa zo sna. Aký má význam, obrazne povedané, brať napoly literárne pero do rúk, keď to vyzerá tak, že ani zrno tých najrenomovanejších autorov blogov často nejde zasiať do inak úrodnej slovenskej pôdy.

A na druhý deň som zasa v tom. Hlodá to celé dopoludnie, až manželka spozoruje nepokoj svojej polovičky. Pridá múdry komentár, že znova ťa to pochytilo ? Ozve sa vo mne „len“ takmer pol stovka rokov tejto činnosti, lebo opäť sa objaví čosi, čo je ako keby bomba. Ako je známe, ide o výbušné zariadenie a kto si aspoň trochu myslí, že vie na možnú explóziu upozorniť alebo ju dokonca eliminovať, chopí sa aktivít.

Ak som sa pred pár dňami dal uniesť, za čo sa ospravedlňujem, a označil som pomerne hysterickú parlamentnú ženskú úderku za „progresívne potvory, “ podopreté aj jednou viac ako priebojnou liberálkou, práve tá posledne nemenovaná ma opäť priviedla do víru písania.

Keď žena verejne vyzve muža, aby sa neskrýval za sukňu, ako to dnes urobila poslankyňa za Sulíkovcov Kolíková, samo osebe to vzbudí pozornosť. Je v tom aj jemný nádych erotiky. Človeka však prejde chuť na pomyslenie na pestvá, lebo tým mužom nie je nik iný ako premiér Fico. A majiteľkou tej sukne, Pán Boh s nami a zlé preč, nie je tiež nik iný/á/, ako – prezidentka suverénneho štátu, okrem iného aj veliteľka brannej moci.

Zdôrazňujem to vzývaním Boha a odháňaním zlého najmä preto, že si neviem predstaviť, čo by ma čakalo, keby som sa ja ako bežný občan pokúsil o to, čo odkrýva Kolíková ako potenciálnu možnosť. Pod sukňu hlave štátu, teda žene, ktorá postaví do pozoru každého generála…

Buďme zhovievaví k slovutnej madame Kolíkovej a radšej ju citujme. Totiž, bývalá spravodlivá ministerka vlastne ani tak nevyzvala Fica, aby sa „neskrýval za sukňu“, to ako keby sa bála budúcnosti, ale upresnila to, že nemá byť „zbabelcom“ a nemá sa skrývať v zákutiach oblečenia pani Čaputovej. Logický rozbor múdroslovia pani Márie napovedá, že ten figliar Robert tam vlastne je. No naozaj, zbohom…

Nechcem, zabiehať do ďalších úvah. Napokon, priznávam, že som slabý v krampflekoch. Veď ani neviem, či naša – z božej vôle pomazaná pani – ako sa to hovorí v kontexte s kráľom Kazisvetom v známom českom filme, má vôbec sukňu. Teda, sukne v šatníkoch áno, určite, ale ktorá z tých zvŕškov je vhodná na to, na čo myslí Kolíková, či vôbec má takú, naozaj nemám poňatie.

A ešte jedno ma dnes zainteresovalo a donútilo zaujať nezdravú polohu na písanie, totiž posolstvo neobyčajne zvláštneho poslanca – už som zabudol, za ktorý politický subjekt práve bojuje v parlamente, totiž váženého pána Krúpu. „My, demokratická opozícia“ , kasal sa.

Pochybuje niekto, že to len „my“ /jediní majitelia demokracie/ u nás stále neplatí ? Ešte to asi nevedel, ale do lona mu spadol dôkaz ako Brno. Pani Šofranko, teda donedávna líderka OĽANO, teda nie hocikto, všakáno, pán Matovič, dala svojmu idolu vale. Problém je v tom, že podľa slovníkov významu toho vale môže ísť o rozlúčku alebo o pustenie k vode, dať košom. Nie je práve toto prejavom a vzorom demokracie ?

A keby len ona. Aj Kremský, Marosz a ďalší a ďalší, ktorí vedia, že ako protestujúci, bez možnosti vonku protestovať s progresívcami a Sulíkom, ukončili členstvo doma, v Matovičovom zoskupení. Vedia, aj prečo sa tak rozhodli, ale nepovedia, kto každý, hádam to nebudú všetci okrem vodcu. Alebo to je ďalšia Igorbomba ? Aby bol pokoj ? Alebo nám ukáže ďalší dlhý nos?

To už radšej o tej sukni …