Ak si pozriete číslo „živej“ spisovej značky na Okresnom súde v Leviciach, t. j. 14C/5/2004, hádam každému musí byť jasné, že ide o „bradatý“ súdny spor. Aj keď autor týchto riadkov nemá informácie o rekordných dĺžkach civilných súdnych konaní na Slovensku, tých bisťubohu dvadsať rokov sa od hanby nemusí krčiť kdesi v kúte. Keďže ide stále o prvostupňové konanie, nemožno vylúčiť, že sa to ešte nejaký ten rôčik potiahne. Možno sa podaktorí blogeri a čitatelia zahrajú na „prieskum“ a dozvieme sa ďalšie pikantnosti.
Popri gratulácii pani JUDr. Kosovej, ktorá si dnes sadla na predsednícku stoličku v Súdnej rade, by sa jej dal adresovať podnet na vyhlásenie súťaže o najbradatejší súdny prípad. Ten šťastný občan, ktorý najpresnejšie uhádne víťaza, by získal napr. mesačný plat toho sudcu, ktorý to zavinil. Alebo nejak tak. Ďakovať pani predsedníčka nemusí. Ľudia majú v podobných prípadoch v talóne aj onakvejšie nápady.
Ešte predtým, ako zvedavému čitateľovi aspoň trochu poodhalím pozadie levickej súdnej anabázy, niečo si dovolím. To preto, že istá blogerka alebo bloger /čert sa v tom vyznaj/ vystupujúci /a/ pod označením luna 5, mi adresoval či adresovala kritiku za sklon k zveličovaniu.
Polepšujem sa a priblížim istý skrátený citát z myšlienky esejistu spred 60 rokov: „Čo keby sme žili v šestnástom storočí, keď zúril mor, v dobe Vikingov, keď k vám mohli zavítať nájazdníci zo Škandinávie a podrezať hrdlo, keď sa žije v dobe rakoviny, syfilisu, náletov, bômb, dopravných nehôd, nedajbože atómovej skazy, nezveličujme nevídanosť situácie, v ktorej sme sa ocitli“.
Čiže, írečito po slovensky, ak nejde o /škaredé/ slovo, nejde o nič. Som účastníkom toho staručkého súdneho sporu ako žalovaný v treťom rade a mám sa ospravedlniť ako novinár privatizérovi miliardového podniku a jeho synovi, teraz advokátovi. /Inak, odsúdeného za výtržnosť, keď na súde napadol novinára, ale 400 eur peňažný trest uhradil a je „čistý“. /Najprv dostal dva roky, ale …/
Štát za privatizáciu nevidel ani cent. Jáj, to ospravedlnenie mám pretrpieť za to, že som nedržal „hubu“ a teraz už 80-ročnému kolegovi poskytol isté informácie a on z toho vlastne ani necitoval tuším v Hospodárskych novinách.
Čo už ja, ospravedlnenie…Ten vydavateľ žije s hrozbou státisícov eur za náhradu nemajetkovej ujmy v rámci ochrany osobnosti a ešte horšie, aj keď s menšou sumou, asi obíde ten nešťastný kolega. Manželka napísala na súd, že jej životný druh, svojho času najlepší ekonomický redaktor, aj preukázateľne z dôvodu psychického tlaku utrpel mozgovú mŕtvicu a nie je schopný nielen už hádam stý raz cestovať z Bratislavy na súd do Levíc, ale ani by nevnímal zmysel súdneho konania.
A priložila lekárske potvrdenie. Súd /súdny tajomník/ to akceptoval. Vzápätí však levická sudkyňa pokarhala podriadeného úradníka a uznesením to včera zrušila. Ten syn zbohatlíka totiž /zjednodušene/ v odvolaní argumentoval, že manželka žalovaného v 2. rade nie je účastníčkou konania a nemá sa do toho montovať.
A už len o čo ide, ak sa o tú „bradatosť“ bude súťažiť ? Tak teda, o ochranu osobnosti. Už tam bolo všetko a pendlovalo to od Levíc do Bratislavy, na odvolací i najvyšší súd a nazad. Už len odzemok sa netancoval.
Keby som ďalej pokračoval v podrobnostiach, možno by som neskončil skôr, kým by z toho nebol román. Tak aspoň jednou vetou – na jednej strane je možno najbohatší obyvateľ okresného mesta a jeho syn, na druhej strane vydavateľ /ten možno nevykrváca, keď prehrá/ a v druhom rade, ako som spomenul, nešťastný a bezvládny človek. Z ktorého si /pokútny /advokát, radšej nemenovať, ešte robí aj posmech.
A meritum veci, ako to múdro vedia povedať sudcovia a a advokáti ? Článok novinára v rámci investigatívy naznačoval, že miliardový majetok na Slovensku a v Čechách veľmi chýba občanom SR a ide asi o podvod ako vyšitý. Má v tom prsty ešte niekto, ale pŕŕ.
A už len na záver – kto za zlomok ceny, za milión korún, ten majetok kúpil na Cypre ? Kam to predtým posunula jedna veľmi úspešná firma ? Tiež radšej nemenovať a nehrať sa na Matoviča. Nuž, šikovnučká vtedy 20-ročná manželka toho advokáta a nevesta /pravdepodobného/ tunelára. Keď sa jej na Krajskom súde v Bratislave sudkyňa zjavne ironicky opýtala, či má napísať do zápisnice ten Cyprus alebo tá Cyprus, „podnikateľka“ ukázala prstom na vedľa sediaceho manžela. Ten to vedel lepšie…
Chvalabohu, že tento oriešok /s tvrdohlavosťou/ chce rozlúsknuť nemenovaná levická sudkyňa. Kam by sme na Slovensku došli, keby sme to nechali tak, všakže ? Už sa o tom píše kniha, čiže do zabudnutia to neupadne tak alebo onak.
Lenže, či to ctihodnosť v Leviciach stihne skôr, ako účastníci sa dožijú, to je veru otázka…
...a to je dôvod, prečo sa nesúdim so susedou,... ...
Blog má pomaly 1100 prečítaní - a žiaden... ...
Celá debata | RSS tejto debaty