milanjan7

Pred pár dňami na tomto priestore sa venovala pozornosť minulotýždňovej štvrtkovej nočnej schôdzi nášho parlamentu, ktorá bola poznačená dramatickými okolnosťami. Nechýbalo veľa a obrazne povedané, mohla tiecť krv. Keď niekto upozorní na to, že na svete bývajú nezriedka podobné situácie, keď sa poslanci bijú a hádžu po sebe stoličky alebo v najlepšej hokejovej lige planéty často ide o to naozaj dokrvaviť súpera a knokautovať ho na ľade, neberme si príklad. Nám to nesvedčí. Ani naši futbalisti nikdy nebudú agresívni v šestnástke ako ich kolegovia, možno povedzme v anglickej lige, lebo to zrejme vyplýva – a teraz nič v zlom – z koloniálnej minulosti.

A teda, aj keď ide o vážnu „predvianočnú“ politickú tému, predchádzajúci príspevok bol nadľahčený, miestami ironický. Hovorilo sa o možnej karikatúre štátnej hymny v podaní opozície, ťavách na Sahare, či udalosti v dedinskej krčme. Keď je zle, niekedy sa hodí dať do „placu“ sarkazmus. Problém však ostáva a niečo sa stať musí, aby sa o budove na kopci nad Dunajom nehovorilo ako o mieste pre gladiátorské zápasy. Parlamentná väčšina sa hotuje na seriózne zásahy do rokovacieho poriadku. Aby sa im ľahšie rozhodovalo, nech je dovolené poukázať na pohľad zdola. Keď sa veľa hovorí o alkohole v parlamente, problémom je skôr kultúra moci. To, čo dnes vidíme v NR SR – urážky, osobné útoky, ponižovanie žien, fyzické potýčky – nie je veru primárne dôsledkom alkoholu, ale rozpadu parlamentnej kultúry. Alkohol je len zástupná téma. Je jednoduché riešenie zložitého problému – a presne v tom je eventuálne habaďúra. Ak je totiž problémom alkohol, prečo sa rovnaké správanie objavuje aj v triezvom stave, pred kamerami, na tlačovkách, v online priestore?

Poďme k sprísneniu rokovacieho poriadku. Lenže, okamžite sa vyrojí pochybnosť, či pri legitimite nenadobudne prevaha účelovosť. Posilnenie poriadku môže byť legitímne, ale len pri splnení troch podmienok: Musí byť hodnotovo neutrálne a nesmie slúžiť na umlčanie opozície. To je každému jasné, ale všetko sa dá zneužiť, aj konaním opozície proti koalícii. Ďalej, musí byť presné – nie gumové ustanovenia typu „nevhodné správanie“. A nevyhnutne musí ísť o symetričnosť. Inak povedané, treba prijať rovnaké pravidlá pre koalíciu aj opozíciu. Ak sa totiž z rokovacieho poriadku stane disciplinárna palica, prestáva byť nástrojom poriadku a stáva sa nástrojom moci. Alebo aj skrytou palicou opozície.

A čo alkoholové kontroly ? Ako zabrániť, aby nedochádzalo k ponižovaniu namiesto riešenia ? Zavedenie alkoholových kontrol poslancov, po čom vehementne volá opozícia, je symbolické gesto pre verejnosť, môže mať ponižujúci charakter a otvára priestor na provokácie. Tu trochu odbočím. Starý priateľ si spomenul na dakedajšieho predsedu MNV v dedinke na východnom Slovensku. Pilo sa tam z horčičákov. Keď všetci miestni gazdovia boli, ako sa hovorí pod stolom, tomu predsedovi len oči zvláštne svietili. A predstavme si, že koaličník v parlamente sa uprene zahľadí do očí najviac kričiacej opozičnej poslankyne a požiada o exekúciu dychovou skúškou. Alebo opačne. Zaručená zábava…Predstavme si pri tom selektívne kontroly, úniky informácií do médií, podozrenia z politického zneužitia. A legitímna otázka znie: Ak poslanci, prečo nie aj sudcovia? Ak parlament, prečo nie súdy ? Ak alkohol, tak prečo nie drogy? Tu sa „protialkoholické“ argumenty rúcajú ako domček z karát.

A ako je to inde vo svete? Vo Veľkej Británii žiadne dychové skúšky, platí extrémne silná tradícia parlamentnej kultúry. Hrubé správanie znamená okamžitú reputačnú smrť. V Nemecku tiež platia prísne pravidlá správania. Sankcie bývajú za nevhodné vystupovanie, nie za stav alkoholu v krvi. Dôraz sa kladie na dôstojnosť inštitúcie, nie na šikanózne kontroly. Vo Francúzsku sú v parlamente emócie, konflikty, aj ostré slová. Ale fyzické potýčky ? To sú jasne červené čiary s tvrdými následkami. Skutočným problémom u nás je beztrestnosť a polarizácia. To, čo dnes exploduje v parlamente, má tri hlavné príčiny, najmä beztrestnosť verbálneho násilia, permanentná mediálna eskalácia, všeobecná strata autority inštitúcií. Ak poslanec vie, že urazí, zosmiešni, vyprovokuje konflikt, a nič sa mu nestane, tak sa správanie stupňuje. Však Igor, Lojzo, Jožo, a pod. ? To platí nielen v parlamente, ale aj na súdoch a v spoločnosti.

A čo by naozaj pomohlo? Jasné, tvrdé a automatické sankcie, okamžité vylúčenie zo schôdze, tvrdé finančné postihy, strata funkcií vo výboroch. Bez diskusie. Bez politických dohôd, posilnenie autority predsedajúceho, nie ako straníckeho hráča, ale ako arbitra dôstojnosti, etický kódex s reálnymi dôsledkami, Nie deklarácia, ale vykonateľný nástroj, verejný tlak, nie policajný dohľad. A už len záver – nejde o vyčerpávajúce myšlienky, malo by byť domácou úlohou každého poslanca, aby to obohatil, veď za tým sú nemalé platy. Do budúcnosti môžu o všetko prísť, ak sa za nich budeme hanbiť. Stručná pointa – parlament nie je krčma, ale ani kasáreň. Ak sa z neho stane jedno alebo druhé, problém nie je v alkohole, ale v demokracii.

A možno len v zdravom rozume.

MILAN ŠPANÍR – publicista

/Prevzaté z webstránky Slovenskej asociácie novinárov /SAN/