milanjan7

Kórejská republika /nachádzajúca sa na juhu Kórejského poloostrova/, aby sme použili správny názov štátu, je úctyhodným priemyselným gigantom a výsledkom cesty nie je len strategická energetická spolupráca, ale aj ďalšie investície. Toto bola prvá v sérii návštev významných gigantov, kde privítali premiéra Roberta Fica v posledných mesiacoch tohto roku. A ešte má byť Turecko.

Po Kórei nasledovala  Čínska ľudová republika, keď opäť použijeme oficiálny názov alebo v ich reči Zhong, huá, rén, mín, góng, hé, guó, /veru tak…/ Tam privítali hostí z malého štátika v strednej Európe až dojímavo, keď máme na zreteli malé Číňančatá spievajúce po slovensky. To tiež stojí za zmienku, aj keď  určite nikto nespochybňuje význam čínskeho  obra vo svetovom hospodárstve a spoluprácu s ním.

Ešte premiér ani nie je poriadne doma z tretieho cieľa svojej cesty, z Brazílskej federatívnej republiky /ozaj, vedeli sme tento oficiálny názov takpovediac z luftu  ?/ a zlomyseľné bulvárne médiá sa hladkajú po bruchu. Vraj, predstavte si, Fica privítali ako iného Slovana ! Tu sa treba trochu pristaviť. Treba, aby sme sa triezvo a radšej skromne videli v planetárnom kontexte. Keď sme boli Československom, rovnako ako Brazília sme vyrábali aj lietadlá  /ktoré teraz od nich kupujeme/, a vlastne okrem ponoriek všetko. Nie sú informácie, že oni sa už k „podvodným loďkám“ dopracovali.

A s tými názvami. Už sa nám stalo, že si nás viackrát pomýlili so Slovinskom. Keby išlo o zázračného cyklistu Pogačara, to by sme brali. Keby sa to týkalo v blahej pamäti Jeľcina, tušili by sme, čo je v pozadí.  Aj my máme ústavnú činiteľku, ktorej sa asi nevpratalo do hlavičky,  kedy a či vzniklo ČSR a kto bol ten Masaryk. Ak sa čosi prihodí ústavnému činiteľovi kdesi na druhom konci sveta, hľadáme odpovede. A buďme zhovievaví. Určite tam málokto vie, či severnejšie leží Trnavský alebo Trenčiansky kraj. Zrejme o tom nikdy nič nepočuli,  pri všetkej úcte k týmto našim územno-správnym jednotkám. Tak sa pýtajme, kto z nás a našich politikov vie čosi o brazílskych realitách. Ak majú 26 štátov /to tá spomínaná federácia/, ozaj, kontrolná otázka, ktorý z dvoch štátov je väčší ? Mato Groso do Sul alebo Pernambuco ? A ktoré z hlavných miest týchto štátov je väčšie ako Slovensko ? Campo Grande alebo Recife ? Možno obe. Nechajme tak, sme pravdepodobne vedľa.

Porovnávať sa však vieme. Vedľa nebol futbalový génius, už nebohý Jožko Adamec z Trnavy /alebo z Vrbového ?/, keď nemilosrdne nasúkal brazílskemu brankárovi rovno tri góly. Veru, nebehalo po svetových futbalových trávnikoch veľa takých odvážlivcov. Futbal je jeden z najsvetovejších športov, podobne ako hokej. Kým v tom prvom by nám Brazílčania nadelili aj štyri góly, možno sa to preženie, ale my im v hokeji – koľko ? Dvadsaťštyri ? Ešte že s nami nehrajú, lebo to by sa museli desiatky miliónov fanúšikov učiť, kde sa vyrábajú puky a hrá povedzme Nitra, Košice, Detva alebo Slovan. Ak by sa pokračovalo v tomto duchu, pomaly by sme klesali  na bulvárnu úroveň. Pokĺznutie brazílskeho prezidenta,  tuším v kúpeľni, mu zabránilo zvítať sa s Robertom Ficom, ale pozvanie k nám dostal. Jazykové pokĺznutie viceprezidenta by nik nemal preceňovať. Aj podaktorí „silnejší“ prezidenti sa už prezentovali oveľa horšie, keď bolo jasné, že nevedia ani to, kde je sever.

Trochu sme to marginalizovali s tým,  že to podstatné, to jest skutočné výsledky ciest v prospech nás všetkých, a vôbec, v oblasti širokého porozumenia medzi ľuďmi a národmi, budú predmetom komentárov a podrobných zdôvodnení. A čo donesú z Brazílie pod vianočný stromček ? Dozvieme sa. Iba výlety to rozhodne neboli. A že nebolo na brazílskej pôde akosi našich novinárov ? Že by ani jeden ? Na kúpanie na pláži Copacabana by čas nebol. V tom to asi bude…

/Prevzaté z webstránky Slovenskej asociácie novinárov /SAN/ zo dňa 12. 12. 2024/