Pôvodne som chcel písať o moderátorovi Královi a jeho ťahoch na TA3. Aj na základe včerajšieho pozoruhodného a trápneho výkonu ako novinársky matador som chcel skoncipovať verejnú výzvu, aby Braňo prestal urážať mentálnu výbavu Slovákov a išiel robiť čosi zmysluplnejšie. Nezvláda to. Napokon zvíťazil futbal a preto s pokorou obyčajného športového diváka predostieram svoj tak trochu nadľahčený pohľad na včerajšie nešťastné zavŕšenie slovenskej snahy o dobytie Ameriky.
Takže, zhorel nám dom a čo prevažuje ? Dojemné úsilie zainteresovaných, počnúc prezidentom futbalového zväzu, cudzokrajným trénerom a aj možno alibistickými hráčmi, nastoliť vec tak, že reprezentácia dostala pod Calzonom svoju tvár. Aká je to tvár ? Nemcov sme raz porazili, potom nám to vrátili so šesťgólovým prídelom, vo viacerých zápasoch kvalifikácie nám pomohla šťastena v posledných sekundách a včera nás Kosovčania vyškolili tak, že sme padali zo stoličky.
Ak si niekto myslel, že patríme na MS do tej Ameriky, nuž dobre, ale v dvoch posledných zápasoch dostať rovných desať gólov, to by nebola dobrá vizitka od Franceskových figúr. Opýtať sa treba, na koľkých ligových zápasoch bol Calzona. Treba sa aj zamýšľať, či prezident Kováčik dobre zvážil, že ak ukrajinská upratovačka a nedajbože dentistka nezloží skúšku zo slovenčiny, vráti sa do Kyjeva. A to sa Talian z vďačnosti, že dostáva vyše 70 tisíc /slovom sedemdesiattisíc/ eur, čo je napr. stonásobok príjmu bežného dôchodcu, nemohol za tie roky naučiť aspoň hymnu SR, ak nie zopár anglických fráz ?
Ak nadnesene, tak zážitok zo včerajšieho dopoludnia z Hlavného námestia v Nových Zámkoch. Prakticky každý deň na lavičke sedáva zo desať starších pánov a mohutne debatujú. O politike, športe, o ženách už pomenej. A spravidla medzi nimi „kraluje“ aj vekovo blízky komentátor Borbélyi. „Prehráme, Calzona, to nie je ono, Laci by to trénoval odbornejšie a po slovensky, maďarsky alebo aj v inom jazyku by to vysvetlil, hráčom aj národu“, znel hlas ľudu.
A tak prišlo na um, keď nestačí hráčom len kresliť trénerské „ťahy“, lebo inak to pán z Apeninského poloostrova nevie, tak prečo nie ten Laci ? Veď bol nielen dobrým futbalistom, ale aj úspešným trénerom slovenskej mládežníckej reprezentácie. A takých Lacov máme na Slovensku viac ako dosť.
A úplne na záver, ale vážnejšie. Myslí si niekto, že vývoju v milovanom futbale u nás pozitívne prispeli tie nevyjasnené tisíce mobilov za milióny eur, podivné voľby prezidenta, odhalenie platu Taliana, jeho diletantské striedania a nominácie, ozaj, čo manažér, toho včera nebolo počuť. Slovom, už to priateľské stretnutie s Rumunskom by malo Slovensku a urazenej duši národa ukázať, že ideme od toho, to znamená demisie od hora až dole, výmena trénera a postaviť mužstvo z tých náhradníkov, ktorí sedeli na lavičke. Generačná výmena je napokon nevyhnutná. A treba na to ísť inak. Od podlahy. A s metlou.
Futbal má byť aj zábavou. Prezident Kováčik mohol prísť na nedeľný zápas 8. ligy Palárikovo – Obid. Dve televízne spoločnosti. Návšteva vyššia ako na ligovom zápase v Skalici. A viete, koľko dostávajú hráči a tréneri ? Nula eur. Mladý hráč Beňo je rýchlejší ako nikto v reprezentácii. A dáva priemerne dva góly na zápas. Ešte na jeseň hrával za Palárikovo aj Juro Slovák so šiestimi krížikmi na chrbte. A nestačili by mu podaktoré hviezdy od Calzonu. Všetci bojujú odušu. A o to ide. Či len o peniaze, na ktorých sa priživuje kde-kto ?
Stačí ?


+++++++++++++veľmi dobrý blog ...
Celá debata | RSS tejto debaty