milanjan7

Človek od pera má právo na nadsádzku, aby sa aj pri vážnych veciach trochu otupilo ostrie spoločenského napätia, a aby s pokusom o žartovnú formu prispel iným pohľadom s cieľom vyvolať úsmev. A slovenčina je ťažkým jazykom, to sa všeobecne vie. Ponúka napríklad aj možnosť zaujímavo vidieť a chápať zdrobneliny. Bobček. Z ničoho nič gólový hrdina. Keby sa volal Bob, znelo by to príliš oficiálne, no nemáme ho dvakrát tak radi ? Alebo Murko. Pasujú ho za hrdinu kriedovej revolúcie. Keby sa menoval Mur, asi by to nebolo ono.

Niekomu tie riadky znejú trochu infantilne, poďme o stupienok vážnejšie. Je na to dôvod, veď je tu slávny November. Premiér Fico študentom objasňoval, ako to vidí on. Bol to „len“ puč ? Podľa wikipédie zrejme áno, lebo pri puči /prevrate/ dochádza k zmene moci v rozpore s platnou legislatívou v danom štáte. Pravdaže, mohlo ísť aj o prevrat zásadného významu a to sa označuje za revolúciu. Tak čo to vlastne bolo ? „Ferko“ Mikloško to vidí takto, Peter Weiss, jeho partner v onehdá televíznej diskusii, ani raz neoslovený ako Peťo alebo Peťko, asi ináč. Opatrne opačne.

Dnešní študenti o puči toho veľa nevedia. Nič také nezažili, ba v rokoch, keď sa kardinál Mindszenthy skrýval na americkom veľvyslanectve, keď v Budapešti vešali komunistov, pomaly ani ich rodičia neboli ešte na svete. Vtedy to bola určite revolúcia, teda udalosť väčšieho významu, ale slovenský denník, tuším Smena, prišiel s titulkom, že jeho eminencia má prsty v puči. Treba dúfať, že eminencii to nepreložili do maďarčiny. Asi by okamžite strkal hnáty do svätenej vody.

Ešte trochu vážnejšie. Niekomu sa páči, že budeme mať obce a mestá obmaľované kriedou. Vizuálne to napokon niekde svedčí chodníkom a múrom, stenám. Murko to začal, múrmi to skončí ? Treba len dúfať, že pučológovia, t. j. odborníci na kriedy a iné oveľa serióznejšie zbrane, sa nám nezbláznili. A mnohí, čo majú veľké oči, možno budú v pondelok 17. novembra viac oslavovať Bobčeka a jeho partiu na čele s prešťastným Talianom, ak vyhráme v Nemecku. Keď nie, aj tak bude čo sláviť. A Francesco sa možno konečne naučí slovenskú hymnu. Za tie peniaze by mnohí s hymnou aj spávali.

Človek s perom /novinár, obzvlášť už len emeritný/, má jednu výhodu, že jeho pohľady za hranice sa nepovažujú za vmešovanie sa do záležitostí iných štátov. A teda vyslovím kacírsku myšlienku, že za Moravou to majú s pučom teraz v novembri trochu zložitejšie. Suverén Babiš Agrofert nepredá a nepredá. Konflikt záujmov nemá, veď nie je premiérom a tvrdí, že keď sa ním s milostivým súhlasom prezidenta stane, možno predá. To hovoria iní. Len či domácemu alebo zahraničnému záujemcovi ? Lebo ak do zahraničia, bratia nebudú mať čo jesť ! Možno rovno na Slovensko ? Fíha, toto by ani Švejk nevymyslel. Až tak ďaleko siahajú prsty Slováka v českých politických vodách. A až tak veľmi sa mozgové bunky dostávajú do varu, že sa črtá možnosť skrátenia rozpočtu hradnej kancelárie, možno aj hlave štátu ?

Opraty má v rukách Babiš, teda vôľa ľudu personifikovaná v parlamente. A ten šmahom ruky a obyčajným zákonom môže priškripnúť rozlet prezidenta. Jedna zložka novej /radikálnejšej / koalície už sa nevie dočkať, ako sa generála opýta, či zrušil prísahu vernosti spred 35 rokov. A to už bude paráda, naše slovenské kriedy sa môžu krčiť od hanby kdesi v kúte.

A čo na povedať na záver ? Kto je na tom lepšie, my alebo Česi ? Čo ten pondelok, keď vypuknú oslavy ? U nás sa niekto teší na porazených Nemcov /len aby nám v takom prípade nevzali VW/, iní s vďakou pospomínajú, ďalší ponadávajú, ak podaktorí politológia alebo vetva pučológov čosi kula, hádam to nebude bolieť…