milanjan7

Predsavzatie na začiatku víkendu, že počas tretej adventnej nedele, keď sa treba radovať a radšej sa vyhnúť víkendovým televíznym diskusným reláciám, ktoré veľa radosti a veselosti do našich príbytkov veru neprinášajú, vydržalo len do markizáckeho Na telo.

A ako sa dalo očakávať, hneď človeka išiel šľak trafiť, ako by to hodnotil majster Satinský. Počas toho, ako moderátorka Lacová šila do hostí, obzvlášť do toho, ktorý argumentami chcel objasniť, ako to vlastne je s tými lekármi, sa v tomto kontexte na pol obrazovky skvel výrazný banner, že „nútená práca“. Kedysi som dosť čítal o otroctve a akosi utkvelo v pamäti, aj o dejinách Ameriky, že nútená alebo povinná práca je robota alebo služba vymáhaná od osoby pod hrozbou trestu. Dôležitý je dovetok vo Wikipédii, že takáto osoba sa na danú prácu neponúkla dobrovoľne.

Kým sa táto úvaha trochu viac priblíži k lekárom, ešte zmienka, že podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce /MOP/ bolo obeťou nútenej práce pred desiatimi rokmi na celom svete asi 21 miliónov ľudí, z toho približne 11, 5 milióna žien a dievčat a zvyšok mužov a chlapcov. Prečo tak veľa osôb ženského pohlavia ? Netreba dlho hádať, lebo patria medzi najzraniteľnejšie, najmä pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi a nútenú prostitúciu. Zabúdať podľa MOP nemožno ani na migrantov a tých, ktorým nie je umožnené jednoduchým spôsobom opustiť svoje zamestnanie a musia pracovať za veľmi nízku alebo žiadnu mzdu.

Ak markizácky banner vnucoval divákom pocit, že svetová organizácia práce bude musieť oprášiť spomínané číselné údaje, lebo naši lekári majú s nimi čosi spoločné, tak ďakujeme pekne. Ten encyklopedický dovetok o tom, že dané osoby /v našom prípade lekári/ na rozdiel od prostitútok a ďalších nešťastných ľudí sa na danú prácu neponúkli dobrovoľne, nech rozmýšľam ako rozmýšľam, neviem sa z toho vysomáriť. Rád by som si to vykonzultoval s pánom Visolajským , keď si na to nájde čas popri riadení údajnej vlastnej polikliniky a až prehnaného zanietenia v odborárskych aktivitách.

Stačila by odpoveď, či za nútenú alebo povinnú prácu možno pokladať aj takú aktivitu, ktorá tvorí súčasť bežných, občianskych povinností, lebo ak ide o o všeobecné ohrozenie alebo mimoriadne situácie, azda aj lekár bez právnického alebo politologického vzdelania to pochopí.

Aby to nevyzeralo, že toto je útok proti lekárom, trochu sa ich zastanem. Čítal som zaujímavú úvahu, že vlastne sú to hrdinovia, ktorí zanietene obhajujú svoju profesiu a chcú ísť až do konca, aj keby to malo byť za hranou. Len čo keď sa takisto vzbúria pacienti?

A ten druhý diskutér v Markíze, sediaci oproti ministrovi zdravotníctva, tuším nejaký poslanec za Progresívne Slovensko Dvořák, ako verklík opakoval, že sa do toho musí vložiť premiér Fico, že zdravotníctvo je premiérska téma, že nemal letieť do Brazílie, ale sedieť doma – s lekármi – a pod.

A priznám sa, že práve toho sa obávam. Že sa premiér, ak náhodou stratí nervy, do toho naplno vloží. A všetkým nám bude lepšie… Prečo by si rovnako až za hranu svojej profesie nemali obhajovať inžinieri, pekári, poľnohospodári, vodári, rušňovodiči a železničiari, plynári a ostatní energetici, učitelia – a vedel by som z luftu vymenovať aspoň päťdesiat ďalších zamestnaní. Len keby aspoň títo spomenutí dali výpovede tak ako doktori, koho a ako by liečili medicinmani ? Keby nebolo čo jesť, nefungovala by doprava, v zime by nebolo teplo a voda by bola drahšia ako benzín ?

Absurdné ? Ani nie. Všetci doktori aj s Visolajským by trvali na nútených povinných prácach…