milanjan7

Ospravedlňujem sa, že trochu zneužijem tento verejný priestor na súkromný účel. Súvisí to s tým, že nie celkom viem pochopiť lekárov a zdravotníkov, ak v zložitej situácii takmer zvalia vládu, ak im príjmy nestúpnu o deväť, ale len o tri percentá. Hovorím to zjednodušene, existujú aj iné kontexty a vôbec nemienim vyvolávať nevraživosť.

Takže, trochu pozitívne. Počas desiatich dní liečenia mojej mamy v NsP Nové Zámky som trochu pchal nos do tejto ustanovizne. Hovoril  som s lekármi a sestričkami z iných oddelení.  Pýtal som sa aj  náhodne vybratých pacientov, keď moja mama je vrcholne spokojná s milými mladými doktorkami, sestričkami a ostatným personálom. Žiadna kritika.

Tak do kelu… Buď ide o jednu z najlepších nemocníc na Slovensku alebo tvrdenia  o údajnom krachu zdravotníctva sú len zbytočne  spolitizovanými rečami a zapadajú do nedobrej atmosféry živenej aj časťou novinárskej obce. Čo s tým všetkým ? Nedávno som písal o osvietenstve. O zdravom rozume. Len ako to dosiahnuť ? Najprv  sa treba vpratať do kože, aby nebodaj nebolo ešte horšie.

A teraz k nám novinárom. Po emotívnom vystúpení premiéra Roberta Fica na tlačovke po skončení výjazdového rokovania vlády v Modre sa dali očakávať reakcie aspoň tých kolegov, ktorých sa týkali tvrdé slová o mediálnom „bordeli“ a najhoršej situácii v rámci  Európskej únie. Stačil som sledovať iba jednu televíziu v hlavnom večernom spravodajstve, ale ani zmienka. Pripadá mi to tak, ako keby nestálo  za reč všimnúť si rozhorčenie predsedu vlády, ako keby išlo len o nejakého premiéra a len nejakej vlády. Čo sa nás ani netýka…

Ak Robert Fico spomenul denník N, pozrel som si, čo si oni všimli. Čo podľa novinárov, ktorí podľa Fica ráno vstanú a hneď vymýšľajú, ako robiť zlo, bolo v Modre to hlavné. Nuž, teda citujem :  „Modru si nekúpiš, vítali vládu s Ficom a Tarabom demonštranti“. O tom, že sa tí demonštranti starostlivo pripravili na príchod vládneho kabinetu, svedčia tri veľkorozmerné farebné transparenty o pravde a láske, hanbe a pod. Tie vizuálne artefakty zjavne vyzerali tak,  ako keby ich jedna mater mala, ako keby vzišli z jednej dielne. A nositeľov  sa dalo zrátať – na prstoch dvoch rúk. Presne osem sa ich zhromaždilo. Šesť chlapov plus jedna blondínka a jedna čiernovláska.

S Robertom Ficom a jeho kolegami muselo pekelne zalomcovať, keď náhodou zaregistrovali toto „masové“ divadlo, ktoré špecialisti z veľkého denníka pochopili ako hlavnú udalosť dňa. Presne ako v známom bonmote o psovi, ktorý pohryzie človeka a človekovi, ktorý pohryzie psa. Kto koho pohrýzol, vedia len kolegovia novinári. A zgustli si na tom.

Každému musí byť ľúto, keď namiesto riešenia každodenných starostí musí absorbovať aj hlúposti. Keďže ide často o zlomyseľnosti, mávnuť rukou ? Aj keď to má širší dopad a prerastá to do roztrpčenia i bezmocnej  zlosti ? Z tej istej redakčnej kuchyne, o čom rozprával premiér, pochádza aj informácia, ktorú som náhodou objavil na internete. Akýsi vysokoškolský učiteľ, ktorého identitu nepoznám asi preto, že študoval som dávnejšie, označil Slovensko za regresívne.

To by ešte nebolo to strašné, ale ďalšie hodnotenie, že vraj „málopočetný zvyšok obyvateľstva sa bude môcť preubytovať do jaskýň“, čo podľa učiteľa, možno aj vedca,  uvoľní zvyšok krajiny na účely zapaľovania vatier zvrchovanosti udržiavaných drevom z bývalých národných parkov.

Toto sa komentovať nedá, hádam len tak, že na „regresívnom“ Slovensku sa určite nájde veľa ľudí, ktorí by sa najradšej ocitli v tej jaskyni s pánom bádateľom. Aby si to spolu vysvetlili.