milanjan7

Prvá časť titulku pred „alebo“ je možno iba nepodarený pokus o žart, aj keď priznávam, že v tejto situácii a čase dávať priestor žartovaniu nie je celkom namieste.

Na vážnosti druhej časti titulku trvám a v ďalšom to zdôvodním. Ešte predtým vyslovujem zásadné stanovisko, že nič iné, ako odhalenie úplnej pravdy Slovensku nepomôže, aj keď to môže niekoho bolieť. Ak aj teraz, keď len choromyseľní ľudia sa zlomyseľne ukájajú nad osudom trpiaceho premiéra aj ako ľudskej bytosti, vyhneme sa pravde postavenej na objektívnych faktoch, ktorým rozumie aj žiak základnej školy, marazmus sa nám môže vrátiť v ešte horšej podobe. A to už budeme ľutovať všetci.

Takže, pán minister Šutaj Eštok – máte pravdu, ak obhajujete svojich podriadených, najmä ochrankárov. Uvedomme si, že v tých sekundách mohli schytať projektily z ohlušujúcej „deviatky“, zblízka, aj tí väčšinou mladí chlapci, a nemuselo to znamenať záchranu chránenej osoby. Možno v momente prvého výstrelu sa časť z nich mala vrhnúť na chránenú osobu a zraziť ju k zemi, zaľahnúť, ale som iba laik, neviem.

Nemali by ste pravdu, pán minister, keby ste uvedenú situáciu pokladali za prioritnú, ono totiž ide o sekundárnu záležitosť. Takpovediac, technickú stránku. Pravdaže, aj to treba vyšetriť, aj tu treba poznať pravdu po všetkých stránkach. Najmä však nezakrývať, čo v skutočnosti viedlo k neľudskému činu a zabrániť, aby sme sa hrajkali na demokraciu, aj keď nás, obrazne povedané, ľudožrúti už majú na ražni.

A teda, čo je prvoradé? Každý vyšetrovateľ trestného činu a zločinu /a naozaj ide o tieto druhy /ne/ľudskej činnosti/ veľmi dobre vie, že bez odhalenia príčin a motivácie, je to všetko nanič. Nuž dobre, páchateľa už netreba hľadať, majú ho ako na tácke. Trest smrti nemáme a to, že ho spoločnosť bude predpisovo živiť, šatiť a ubytovávať, možno desiatky rokov, nemusí byť pre človeka vo vyššom veku až také odstrašujúce.

Aby sa niečo podobné neopakovalo, treba ísť ku koreňom. A opäť, pán minister Šutaj Eštok, áno, máte pravdu, ak chcete represívne ísť po krku takým, ktorí na sociálnych sieťach predtým i teraz dokonca schvaľujú, čo sa stalo, keď už dávnejšie vyzývali k niečomu podobnému.

Treba však ísť ďalej. Stokrát som písal, že na sociálnych sieťach treba zakázať anonymitu. Dnes to už žiada aj SNS. Nejaká blogerka alebo bloger Luna5 lamentuje, čo, preboha, budeme robiť, ak odstránime anonymných komentátorov blogov, kto bude písať ? Ja to vidím ako často zlých, zákerných a podlých pozabučkárov. Česť výnimkám. Nikomu so zdravým rozumom chýbať nebudú. Teda, tí prví.

Odhliadnuc od toho, že anonymizmus je zlo gestapáckeho typu, aká je tu rovnosť zbraní, keď politik nemôže ostávať v anonymite, je vystavený svetlu reflektorov, ale tí druhí strieľajú z tmy ?

A poďme ešte ďalej. Vraj ste už zaregistrovali tuším tridsať takých, čo schvaľujú agresivitu a zločiny. Zaistíte ich a predvoláte. Celkovo blogerov na Slovensku, aj tých poctivých, je koľko ? Pár stoviek ? Tisíc alebo ešte viac ? A nepreceňujeme to ? Na nich sa to teraz zvezie a budú sa báť pozrieť sa na klávesnicu ?

A čo tie desaťtisíce ziapajúcich na námestiach, že Fico do basy a ešte horšie výplody možno nezrelých mozgov alebo ľudia vyhecovaní tými na tribúnach ? Áno, dav je dav, stačí jedno krátke a chytľavé gesto, však, to je ono? Lenže, za povolené zhromaždenie zodpovedá organizátor. V krajnom prípade stačí oznámiť, že zhromaždenie bude rozpustené, a hotovo. Chcem tým len povedať, že dobre, zatvorme pár blogerov. A to je všetko ?

Poviem to slušne – som v rozpakoch po zaregistrovaní výzvy predsedu progresívcov o sto dňoch „pokoja zbraní“. Prečo sto dní ? Prečo nie natrvalo, nastálo, na furt ? To po sto dňoch sa znova začne ródeo, ktoré bude smerovať možno ešte k horším následkom. A čo priznanie zodpovednosti?

Áno, spoločné vyhlásenie „starej“ i „nového“ prezidentov je dobrý krok. Nech si hovorí kto chce, čo chce, Pellegrini je a bude dobrý štátnik a môže byť konečne veľkým šťastím pre Slovensko.

Avšak, pani prezidentka, hádam treba trochu brzdiť pri vašom očividnom konštatovaní vzájomnej viny a zodpovednosti v polarizovanej spoločnosti. Vaši poradcovia určite vedia rátať. Nech vám prezradia, koľkokrát od parlamentných a prezidentských volieb koalícia usporiadala masové protestné zhromaždenia proti opozícii, koľkokrát sa ozývalo námestiami, že Šimečka do basy, a pod. ?

Tu mi prichádza na um istá rafinovaná a alibistická riaditeľka základnej školy, ktorá zákerné zbitie štvrtáka deviatakom až do krvava, vyriešila geniálne. Vraj, spolužiaci sa pobili…

Nič to nikomu nehovorí ?

P. S. Vyčítajú mi pridlhé príspevky. Pri ľudskom pohľade na život a poslanie predsedu vlády, teda nabudúce.